Staré názvy

Široká poľná cesta

V pamäti mnohých zostali vryté spomienky na niekdajšie široké poľné cesty lemované stromoradím. Stromy zabezpečovali pocestným chládok, hladným občerstvenie, vtáctvu a divine skrýš, priadke morušovej potravu, včelám peľ...Stromoradie bolo tiež aj prekážku vetru, ktorého silné nárazy výrazne znižovalo. Bránilo tak zároveň aj vzniku snehových závejov. V letných horúčavách jazda takými cestami predstavovala opravdivý relax, čo dobre vedela niekdajšia naša šľachta žijúca v týchto končinách. Grófska rodina Choteková pochádzajúca z Dolnej Krupej zo Slovenska, pred storočím tu ešte vlastnila tisíce hektárov ornej pôdy a lesov a kaštieľ vo Futogu. Niektoré cesty cez ich majere boli široké až 40 metrov. Zanikli majere - pusty, rozbúrali sa stavby, vyklčovalo sa stromoradie a lesy, zmizol gróf a bíreši. Píše o tom prof. Dr. Michal Ďurovka v zborníku prác Kysáč 1773 – 2013, kde čítame:

 

Široká poľná cesta

 

„Pusty, alebo - ako ich Kysáčania i podnes nazývajú — majere, medzi sebou boli spojené výnimočne širokou cestou (až 40 metrov), ktorá viedla od Irmova cez Otov majer, potom cez Alpár, Henrikov majer a končila na Marijinom majeri. Táto cesta bola vysadená dubmi na vzdialenosti 20 m, ktoré svojho času dosahovali hrúbku 1,5 m, a ktorých haluze sa medzi sebou na určitej výške prepletali, vytvoriac tak veľkolepý ´živý´ tunel. Vďaka tomuto gróf, keď odchádzal na ´vizitu´ — pozrieť svoju ríšu, aj v lete počas veľkej horúčavy cestoval vozom po chládku až niekoľko desiatok kilometrov. Stredom ´tunela´ v šírke 10 metrov bola cesta pre vozy a okraj cesty bol husto vysadený agátom, ktorý keď rozkvitol, predstavoval opravdivú nádheru. Cesta bola pozorne udržiavaná, na čo bol gróf zvlášť hrdý a rád na nej organizoval parády pre vzácnych hostí z rakúsko-uhorského dvora. Povedľa cesty v roku 1910 bola vystavaná úzkokoľajná trať, vedúca od Irmova vedľa Otovho majera, Alpára a končiac na Marijinom majeri."

Píše o tom profesor Ďurovka a na záver svojho textu konštatuje, že taká bola ríša grófa Choteka do roku 1919, keď sa začal jej náhly zánik. Zanikli majere, zostal iba majer Irmovo, ktorý je dnes samostatný poľnohospodársky majetok, ale ktorý vo svojích nedlhých dejinách, niekedy ľahšej, častejšie ťažšej existencie, pretrpel rôzne transformácie, reorganizácie, ´ourizácie´, integrácie...

Nieto viacej ani širokých poľných ciest. Výrazne sa zúžila aj niekdajšia poľná cesta, dnes už asfaltová, medzi Petrovcom a Rumenkou, ktorá bola ešte pred polstoročím niekoľkonásobne širšia a lemovaná bola starými košatými morušami. Nieto viac toho príjemného chládku, ani moruší vedľa cesty a ani žiadnych iných stromov, ktoré by zastavovali vietor a bránili vzniku snehových závejov. Chotáre tiež spustli, vyklčované sú i niekdajšie remízy, tá užitočná rozptýlená zeleň, ktorá bránila eróziám pôdy a predstavovala skrýš pre poľnú zver.

Ekonomika káže všetko speňažiť.

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články