Staré názvy

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

Slovenské insitné umenie v Srbsku celkom presne definuje menšinovú komunitu Slovákov v Srbsku. Slovákov, ktorí nikdy neopustili svoj domov, no menšinou sa stali vplyvom historických okolností – rozpadom Rakúsko-Uhorska a pričlenením Vojvodiny k vtedajšiemu Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Obrazy slovenských insitných maliarov sú známe po celom svete pre svoju jedinečnosť, ktorú charakterizuje jednoduchosť, ale zároveň aj množstvo detailov a bohatstvo tradičných vzoriek. Každý obraz rozpráva príbeh, príbeh o dolnozemských Slovákoch. Celá plejáda vynikajúcich maliarov maľovala v snahe zachovať si zvyky, tradície, spôsob života a tým nepriamo aj jazyk svojich predkov. Na obrazoch, ktoré hýria farbami a nápadmi, je zachytená práca obyčajných ľudí, ale aj zvyky a tradície nášho ľudu. Tieto diela dokázali komunikovať s najširšou domácou i svetovou verejnosťou. Výstavu obrazov SLOVENSKÉ INSITNÉ MALIARSTVO ZO SRBSKA podvečer 1. decembra 2022 v priestore Komunitného centra Kalab v Bratislave v mene ministerky kultúry Natálie Milanovej, ktorá prevzala záštitu nad podujatím, spoločne otvorili Radoslav Kutaš, štátny tajomník ministerstva kultúry SR a Marija Barlović, chargé d'affaires Srbskej republiky v Slovenskej republike. Vystavené sú obrazy, ktoré preslávili Kovačicu a Slovákov zo Srbska po celom svete, spolu s obrazmi mladšej generácie.

 

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

 

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

 

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

 

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

 

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

 

Foto: Natália Jakubcová

 

Početných prítomných najprv na tlačovej konferencii a potom aj na vernisáži privítala Andrea Kutlíková, spoluzakladateľka kultúrno-komunitného centra Kalab. O slovenskom insitnom umení v Srbsku hovorili Pavel Babka, zakladateľ Galérie a Nadácie Babka Kovačica, Katarína Pucovská, predsedníčka Správnej rady Nadácie Babka Kovačica, Prof.h.c Dr.h.c Ing Pavol Rybár, PhD, predseda Výboru pre rozvoj, prezentáciu a ochranu slovenského insitného maliarstva v Srbsku Nadácie Babka Kovačica a maliari Klara Babka, Vieroslava Svetlíková a Miroslav Hraško. "Zakladateľ Krajanského inštitútu a centra KALAB, dnes už nebohý, Vladimír Dolinay sa pred niekoľkými rokmi zaslúžil o pomenovanie jednej z ulíc v mestskej časti Petržalka po insitnej maliarke Zuzane Chalupovej. Pričinil sa tak o propagáciu nášho insitného maliarstva, za čo sme mu veľmi vďační. Ide tak o jedinú ulicu vo svete pomenovanú podľa niektorého z našich insitných maliarov," povedal Pavel Babka. Predstavená bola aj dvojjazyčná slovensko-srbská kniha Dve vianočné tajomstvá autoriek spisovateľky Zuzany Kubašákovej a ilustrátorky Vieroslavy Svetlíkovej. Krst tejto knihy bude v pondelok 5. decembra o 17. hodine v Cikkerovej sieni v Banskej Bystrici, kam Banskobystrický samosprávny kraj, Verejná knižnica Mikuláša Kováča a Nadácia a Galéria Babka Kovačica pozývajú tiež na výstavu obrazov Vieroslavy Svetlíkovej.

Jedným z cieľov Galérie Babka je zapísať slovenské insitné maliarstvo v Srbsku na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Uvedenými dvomi najnovšími podujatiami sa Galéria Babka Kovačica posunula o ďalší krok v realizácii tohto cieľu.

Ministerka kultúry SR Natália Milanová, ktorej pracovné povinnosti nedovolili otvoriť výstavu, po otváracom programe si predsa našla čas a prišla pozdraviť hostí na vernisáži. V nasledujúci deň po otvorení výstavy 2. decembra komunitné stredisko Kalab navštívili najmladší milovníci insitného umenia so svojimi vychovávateľkami. Výstavu im priblížili Andrea Kutlíková a maliari Vieroslava Svetlíková a Miroslav Hraško.

 

Slovenské umenie z Vojvodiny svetových rozmerov v Bratislave

 

Galéria Babka bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva, čím bolo toto umenie slovenskej menšiny v Srbsku privedené do centra kultúrnej a turistickej komunikácie Srbska so svetom.

Galéria Pavla Babku počas troch desaťročí svojho pôsobenia prezentovala kovačickú insitu v 34. svetových metropolách, v 29 krajinách, na troch kontinentoch...Diela kovačickej insity sa predstavili na výstave EXPO v rokoch 1992 v Seville, 1996 v Lisabone, 2000 v Hannoveri, 2006 v Japonsku v Aichi, tiež v sídle Medzinárodného fondu vo Washingtone, v budove OSCE vo Viedni alebo v budovách UNICEF-u v Ženeve či UNESCO v Paríži.

Výstava kovačickej galérie Babka v Bratislave je predajná a bude sprístupnená v Komunitnom centre Kalab, Zámocká 5 do 15. januára 2023.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články