Múzeum

Fal(o)š glancu

Pred takmer desaťročím som si povedala, že na novoročnú zábavu viac chodiť nebudem. Dôvodom rozhodnutia bol v prvom rade vek, ktorý každého jedného z nás urobí pohodlnejším, komótnejším stvorom. Ten vyšší vek nám uberie aj z výdrže, ale zároveň nám pridá z onej svojej životnej múdrosti. Potom sa tak osvietení sami seba spytujeme: prečo a načo sa dobrovoľne vystaviť rôznym pokušeniam (celú noc jesť a piť) v hlučnej a zadymenej miestnosti, v ktorej sa finguje, simuluje falošný glanc, či falšovaný glamour??? Je to tak už roky. Prirodzenosť, nenútenosť, bezprostrednosť a úprimnosť sa strácajú. Príliš veľa toho sa v našich životoch pozmenilo na pretvárku, simuláciu...

 

Fal(o)š glancu

 

Ďalší dôvod trávenia novoročnej noci v domácom ovzduší pribudol s príchodom psa do domu. To úbohé stvorenie každoročne v novoročnú noc dožíva šoky a stresy zo streľby, ktorá sa dávno vymkla spod kontroly a dnes už nadobudla rozmer masovej hystérie. Z chlapíka urobí „hrdinu" bláznivej noci len vtedy, keď on zapôsobí na spoločnosť nevídaným pyrotechnickým „umením". Prihliadať na iných, to je dnes už nie „in" – musíš byť akýsi Rambo a dookola strieľať a stále ísť vpred, hoci aj cez mŕtvoly. Tú a takú, trebárs aj predstieranú odvážnosť, vštepujeme aj svojim deťom. Nech sa na rodičovskom príklade učia, že sa má strieľať, ak už nie do protivníka, tak aspoň do vzduchu. Na svadbách, výročiach, dôležitých životných chvíľach... strieľať sa musí..

Strieľali, a to aj verejne na RTS, Slováci pred Vianocami, keď prezentovali slovenské zvyky počas Štedrého večera. Napriek zákazu používania petárd, naši chlapci divákom štátnej rádio-televízie Srbska ukázali, že my nie jednu, ale odrazu tucet petárd smieme a môžeme zapáliť. Dievke tým prejavíme patričnú pozornosť, či úctu. Dúfajme však, že tí naši TV hrdinovia nebudú trestaní z porúšania zákonov, keďže je používanie petárd zakázané. Samozrejme, je chválitebné uctievanie tradície a tiež aj približovanie našich zvyklostí širšiemu kruhu ľudí, čo v reportážnom zázname Silbašania pekne vystihli. Avšak, petardy v minulosti neboli a ak sa strieľalo, tak to robilo iba tých pár privilegovaných „strieľačov", ktorí si mohli a vedeli zabezpečiť pušný prach. Čiže, vari radšej, ak nevieme a nemôžeme autenticky niečo prezentovať, nesimulujme ešte aj tradíciu.

To tretie, prečo ma naše takéto silvestrovské zábavy nelákajú??? Veď to už ani nie sú bohvieaké zábavy, je to skôr zízanie do mobilov, zvlášť po polnoci, keď sa všetci predbiehajú zaslať čo viac SMS. Nevystane, pravda, ani pózovanie pre selfie, ktoré treba čo skôr a v čo väčšom počte odoslať na spoločenské siete. Následne si treba dôkladne aj poprezerať kde sa kto nachádza, aké toalety majú ženy, aké účesy, makeu-up, či obočie vizážistka správne zdôraznila...

A aby som tam sedela a pozerala sa na ľudí zahľadených do telefónov, pripadala by som sama sebe prinajmenšom smiešna...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články