Múzeum

Najsmutnejšia srbská ľúbostná rozprávka...

Dej najsmutnejšej srbskej ľúbostnej rozprávky sa sčasti udial aj v Kulpíne. V tomto roku si pripomíname 110 rokov básne Santa Maria della Salute Lazu Kostića, ktorou sa on spovedá zo svojej beznádejnej lásky k Lenke Dunđerskej. Kostića postihlo to nešťastie (alebo šťastie, kto by to vedel), že sa v pokročilom veku zamiloval beznádejne do beznádeje. Ona, jeho beznádej, Jelena-Lenka Dunđerská, bola dcérou najbohatšieho človeka v bohatej Vojvodine. S Lenkou a ich zúfalou láskou prichádza aj legendárna básnikova kríza a vzniká i báseň Santa Maria della Salute. Nevznikla síce v Kulpíne, no kulpínske spomienky iste boli silnou inšpiráciou jej hlavnej nitky... V tejto ľúbostnej kolonáde Laza Kostić oslavuje mladosť a pôvabnosť Lenky Dunđerskej a vyznáva sa zo svojej posadnutosti tou jej krásou a nevinnosťou.

 

Busty Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej v kulpínskom parku, na mieste kde radi spolu trávili chvíle (foto Martin Pucovský)

 

Busty Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej v kulpínskom parku, na mieste kde radi spolu trávili chvíle (foto Martin Pucovský)

 

Láska Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej vzplanula po stretnutí v Čeláreve (vtedajšom Číbe) roku 1891. Ona mala 21 a on 50 rokov. Vekový rozdiel bol príliš veľký, no láska niekedy také prekážky neuznávala, aj keď sa zdravý rozum tomu prieči. Vzplanula u oboch. V zrelom veku sa významný a uznávaný vojvodinský intelektuál, člen učenej spoločnosti Srbska, jeden z najvzdelanejších Srbov 19. storočia, doktor práva, predseda súdu, publicista, prekladateľ a básnik... zamiloval beznádejne do beznádeje. Jeho beznádej, Lenka, mladučká, krásna, vzdelaná a bohatá, tiež nezostala ľahostajná. Štyri roky obaja zápasili so svojimi citmi. Rozum kázal jedno a srdce žiadalo druhé. Pobili sa dve sily, nakoniec zvíťazil rozum. Laza odišiel. Lenka rozchod nemohla zniesť. Krátko po jeho odchode navždy utíchlo jej mladé srdce.

 

V kulpínskom kaštieli vedľa seba sú tiež Lenkina posteľ a Lazov písací stolík

 

V kulpínskom kaštieli vedľa seba sú tiež Lenkina posteľ a Lazov písací stolík

 

V kulpínskom kaštieli vedľa seba sú tiež Lenkina posteľ a Lazov písací stolík

 

Podľa mnohých literátov Santa Maria della Salute má v sebe takmer kozmickú silu, do ktorej sa zlialo celkové Kostićovo dielo. Ukončená bola roku 1909, štyri roky po smrti milovanej Lenky, ktorá aj po rokoch stále prichádzala do básnikových snov. Bázeň Lazu Kostića spojená s mladučkou Lenkou bola viacnásobne opodstatnená: pre veľký vekový rozdiel si netrúfol ani pomyslieť na ženbu a manželstvo a preto bezhlavo utiekol najprv do kláštora a neskôr do manželstva s inou. O dva mesiace neskôr Lenka v 25. roku života umiera. Potom už dráma ich zdrvujúcej lásky môže pokračovať výlučne v nebeských sférach a premieňa sa v opravdivú tragédiu. Lenka sa básnikovi presťahúva do snov, ktoré si on zapisoval a záznamy zamkýnal do zásuvky. Každú noc ho v snoch pozívala do večnosti, v ktorej sú vekové rozdiely navždy umlčané.

Básnikom zidealizovaná Lenka Dunđerská sa v srbskej poézii stala trvalou lyrickou rezonanciou. Tragicky jej končí život vo veku 25 rokov. Básnik sa s jej smrťou nikdy nedokázal vyrovnať.

 

Film o Lenke a Lazovi natáčali pred piatimi rokmi sčasti aj v Kulpíne a v ňom si zahrali i niekoľkí Kulpínčania

 

Film o Lenke a Lazovi natáčali pred piatimi rokmi sčasti aj v Kulpíne a v ňom si zahrali i niekoľkí Kulpínčania

 

Premiéra filmu "Doba Dunđerskih" bola v roku 2014. Táto historická dráma vznikla podľa predlohy Peru Zupca, v ktorej približuje život rodiny Dunđerskej. Filmová rozprávka sa začína návratom Lazu Kostića po 7-ročnom pobyte v Čiernej Hore. Navštevuje svojho viacnásobného kmotra Lazara Dunđerského, v tom čase najbohatšieho vojvodinského Srba, ktorého dcéry počas Kostićovej neprítomnosti vyrástli v opravdivé krásky vyškolené vo Viedni a Pešti. Laza Kostić zápasí so svojimi citmi k jednej z nich – Lenke, ktorej sa pokúša nájsť vhodnejšieho ženícha a s tým návrhom osloví svojho priateľa Nikolu Teslu...

Laza Kostić, ktorého 178. výročie narodenia si pripomíname v týchto dňoch (31. január 1841 — 26. november 1910) svoju láske k Lenke opísal v spomenutej básni, o ktorej literárni znalci hovoria, že je najkrajšia srbská ľúbostná báseň, absolútna báseň a najúplnejšia báseň doteraz napísaná v srbskej reči.

Jelena-Lenka Dunđerská (21. november1870 — 8. november 1895) bola dcérou najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazara-Lazu Dunđerského. Ten mal päť detí a najstarší syn Đorđe-Đoka býval v Kulpíne. Lenka často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy novosadský advokát a básnik Laza Kostić.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články