Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava) bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Tohtoročné Predslávnosťové dni v Kulpíne boli venované tomuto významnému kulpínskemu rodákovi. Najprv v piatok večer vo foyer veľkého kaštieľa Jana Pohaničová otvorila výstavu fotografií Harmincových stavieb a sobotňajšia slávnostná akadémia bola venovanú jubileám: 150 výročiu narodenia a 55 rokov úmrtia nestora slovenskej architektúry. Premietnutý bol tiež dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi z produkcie RTV.
Rodina Harmincovcov pochádza z obce Dabaš zo slovenskej kolónie pri Pešti. Usídlila sa na území bývalej Juhoslávie v Báčke v osade Kulpín. M. M. Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra a podnikateľa, ktorý sa orientoval najmä na stavbu kostolov. Ako 17-ročný opustil rodičovský dom a zamestnal sa u firmy Karol Neuschloss a synovia" v Budapešti. Tam sa jeho staviteľská kariéra začína a počas nej naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre všetky konfesie. O tom na slávnostnej akadémii hovorili hostky zo Slovenska: profesorka na STU v Bratislave Jana Pohaničová, spoluautorka dvoch kníh o Harmincovi a Magdalena Fazekašová, riaditeľka vydavateľstva TRIO Publishing, ktoré tieto dve monografie o Harmincovi vydalo. Predstavili zároveň obe knihy, vedecké monografie Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku, v ktorých autori opisujú pútavý životný príbeh a charakteristiky jednotlivých tvorivých etáp od historizmov, k moderne a funkcionalizmu . Svojou návštevou toto podujatie poctil i pravnuk M. M. Harminca Miloš Harminc.
V Kulpíne M.M.Harminc po sebe nezanechal žiadnu architektonickú stopu. V Petrovci však urobil rekonštrukciu kostolnej veže s osádzaním zvonov, v Novom Sade ikonostas Kapitulárneho pravoslávneho chrámu, vo Vršci projekt rezidencie srbského pravoslávneho patriarchu, v Kovačici vežu kostola, v Aradáči projektoval kostol...
Bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov". Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov. Zomrel roku 1964 ako 95-ročný aktívny muž- staviteľ, ktorý preslávil aj naše podnebie odkiaľ pochádzal. Jeho busta je preto zaradená do aleje významných kulpínskych velikánov, a nachádza sa v parku v strede osady.
RTV Vojvodiny vyrobila dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi. Na námet Pavla Gažu scenár, réžiu a výber hudby podpisuje Michal Babiak a kameru a réžiu Jozef Maďar. Vo filme hrajú Miluška Anušiaková – Majerová a Daniel Zelenák. Film si mohli pozrieť aj návštevníci kulpínskych osláv, po prezentácii Harmincovho diela a osobnosti.
Vo filme boli použité archívne materiály Rádio televízie Vojvodiny, Slovenského národného múzea v Bratislave, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, archívu Slovenského národného múzea v Bratislave, cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Kulpíne, archívu Doc.Ing.arch. Jany Pohaničovej,PhD. a súkromného archívu Daniely Harmincovej z Bratislavy.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)