Múzeum

IN MEMORIAM: Pavel Pálik

Pavel Pálik, novinár z Kysáča, nás opustil v 74. roku života, po ťažkej chorobe a predsa nečakane. Nedožil sa prezentácie knihy „Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 — 2020", ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku MOMS Kysáč a ktorá vyšla tlačou pred mesiacom, pod ktorú sa podpísal ako zostavovateľ. Pavel Pálik bol roky športový kronikár futbalových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade. Prispieval do redakcií: Rádia Kysáč, Hlas ľudu, Dnevnik, TV Petrovec, Novosadský rozhlas, TV Vojvodina, Petrovský rozhlas...

 

IN MEMORIAM: Pavel Pálik

 

Pavel Pálik sa narodil v Kysáči 27. októbra 1947, v Novom Sade skončil Strednú ekonomickú školu a 35 rokov si odpracoval v Novosadskej televízii. Počas celej tej doby bol neúnavným športovým pracovníkom aj vo svojej rodnej dedine, kde roku 1965 založil pioniersku futbalovú školu, 13 rokov pôsobil v hádzanárskom klube ako tréner, hráč a predseda, rad rokov bol predsedom a tajomníkom futbalového klubu Tatra, zaslúžilý je aj za rozvoj stolného tenisu.

V roku 1975 bol vyhlásený za športovca Kysáča a za dlhoročnú dopisovateľskú činnosť mu Hlas ľudu udelil cenu Dopisovateľ roka 2008. V roku 2009 pri príležitosti 40. výročia založenia Hádzanárskeho klubu Tatra bol vymenovaný za doživotného čestného predsedu klubu.

Pavel Pálik sa osvedčil aj ako autor publikácií — v roku 1989 vyšla tlačou jeho kniha 60 rokov FK TATRY v Kysáči 1929-1989, v roku 2008, keď si Kysáčania pripomenuli 40. výročie družby s obcou Hontianskych Nemiec zo Slovenska, svetlo sveta uzrela ďalšia kniha pod názvom Priateľstvo — ktoré chce dožiť zlaté jubileum. V monografii Kysáč 1773 - 2013 Pavel Pálik spracoval kompletnú kapitolu Telovýchova a šport, tiež príspevok s vojnovou tematikou a prispel textami i do Kysáčskych perličiek...

Počet jeho športových príspevkov by sa ťažko dal spočítať.

Pohreb Pavla Pálika bude v kruhu rodiny 3. júna 2021 o 17. h na kysáčskom cintoríne.

Česť jeho pamiatke!

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články