Múzeum

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

Nedeľa 25. júla bola v Senici slávnostnejšia, ako inokedy. Tunajší Evanjelický a. v. cirkevný zbor sa lúčil so svojím dlhoročným zborovým farárom Jurajom Šefčíkom, ktorý tu pôsobil takmer štvrťstoročie. Rodák zo Selenče prišiel so svojou rodinkou z dolnej zeme do Senice 26. októbra 1997. Veľmi rýchle si získal srdcia i dôveru Seničanov. Jedno obdobie vykonával aj funkciu seniora Myjavského seniorátu. V minulom roku oslávil svoju sedemdesiatku a rozhodol sa zo senického cirkevného zboru odísť. A tak 8. nedeľa po Svätej Trojici bola dňom rozlúčky.

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Na úvod Bohoslužieb dozorca cirkevného zboru Ján Pukančík privítal prítomných hostí, v prvom rade brata biskupa Západného dištirktu Jána Hroboňa s manželkou, dekana rímsko-katolíckej farnosti Karola Martinca, zástupcu primátora mesta Filipa Lackoviča, starostu a zborového dozorcu z Hlbokého Miloša Čobrdu a všetkých ostatných, ktorí sa s bratom Šefčíkom prišli rozlúčiť. Vzácnym hosťom podali kytičky kvetov dievčatá z detskej besiedky Zuzka a Anička. Obidve sestry si na túto príležitosť obliekli svoje krásne sviatočné kroje. Pútavou kázňou slova Božieho poslúžil brat biskup Ján Hroboň. Kázal na text
2 Moj. 14, 10-16.

V pokázňovej časti vystúpil domáci zborový spevokol so svojím príhovorom a tromi veľmi peknými piesňami. Poslednou z nich bola známa báseň Ivana Krasku Otcova roľa, ktorú už dávnejšie zhudobnil Juraj Súdi, rodák zo Selenče. Medzi spevákmi boli - ako to bývalo zvykom - tiež manželia Šefčíkovci.

Po odznení piesní sa k bratovi farárovi prihovorili prítomní hostia. Všetko to boli slová vďaky za dobrú spoluprácu a dobré vzájomné vzťahy, pretože Juraj Šefčík je človek, ktorý si s každým dokáže dobre vychádzať, vždy vie poradiť a keď treba pomôcť, pomoc neodmietne. V tomto zmysle zneli aj všetky príhovory. Za cirkevný zbor sa rozlúčil zborový dozorca, ktorý si vysoko cenil vzájomnú dlhoročnú spoluprácu a bratovi farárovi za ňu naozaj úprimne poďakoval.

Zaznela tiež ďakovná báseň, ktorá bola spomienkou na predchádzajúce roky, pripomínala spoločné chvíle a vyjadrovala úprimnú vďaku za všetko, čo brat farár pre náš zbor vykonal. Báseň končila prianím Božej lásky do jeho ďalších rokov.

Na záver si brat farár Juraj Šefčík zaspomínal na roky prežité v Senici. Pripomenul, čo všetko sa v zbore s Božou pomocou a pri dobrej vôli a snahe veriacich urobilo. Boli to nielen manuálne práce na kostole či na fare, ale v neposlednom rade aj prehlbovanie duchovného povedomia medzi našimi cirkevníkmi. Poďakoval tiež najbližším spolupracovníkom v zbore, ale aj všetkým cirkevníkom. V neposlednom rade vyslovil vďaku svojej rodine, predovšetkým manželke, ktorá ho vždy podporovala. Poďakoval za jej zhovievavosť, keď mnohokrát musel uprednostniť svoje povinnosti, a to i vtedy, keď ho potrebovala.

Po skončení Bohoslužieb sa prítomní hostia, členovia presbyterstva, spevokolu a najbližšej rodiny Juraja Šefčíka stretli pri prestretom bielom stole na spoločnom obede a zotrvali spolu v dlhých rozhovoroch.

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík však úplne neodchádza, pretože do doby, než príde do Senice nový zborový farár, bude cirkevný zbor administrovať. Ani potom nebude ďaleko, pretože odchádza ako námestný farár do susedného cirkevného zboru v Hlbokom, kde bol posledných 6 rokov administrátorom. Bude teda slúžiť na významnej evanjelickej fare, na ktorej pôsobil 45 rokov kňaz, spisovateľ, redaktor, významný národovec Jozef Miloslav Hurban.

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Oľga Zlochová

 

Veršované poďakovanie Oľgy Zlochovej

Milý náš brat farár

Prešlo takmer štvrťstoročie,
čo si k nám do zboru prišiel
zo vzdialenej dolnej zeme,
bolo to v jeseni, pamätáme.
Za tie roky, veru áno,
stal si sa už Seničanom.
Preto sa celkom nelúčime,
dnes iba pekne ďakujeme.
Za tie dni a všetky roky
že si viedol naše kroky,
s modlitbou a Božím slovom v našom chráme
za to dnes úctu a vďaku Ti radi vzdáme.
Za všetky vzácne dary,
ktoré sme v Tvojich slovách mali.
Za Tvoje kázne, príhovory,
za pomoc sestre či bratovi.
Za maličkých i tých väčších,
za manželov aj ich deti.
Za babičky i za dedkov,
Pán Boh zaplať za to všetko.
A tak Ti chceme teraz zaželať,
aby si mohol ďalej slovo Božie rozsievať
všetkým, čo ho potrebujú,
a od Teba ho čakajú.
Veríme, že v Tvojej ďalšej službe
Pán Boh Ti vždy na pomoci bude.
Dá Ti zdravia, pokoja a sily
v každej Tvojej ďalšej chvíli.
Prajeme len krásne, dlhé roky,
nech Boh požehnáva všetky Tvoje kroky
to Ti praje
     ešte stále Tvoj Senický cirkevný zbor

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

14. júla 2021 na oficiálnej stránke mesta Senica pod hore uvedenou fotografiou zverejnili text: „Dnes sa uskutočnilo neformálne rozlúčenie so senickým evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (na foto s manželkou Alicou), ktorému prišiel za obetavú, štvrťstoročie trvajúcu duchovnú službu poďakovať primátor Senice Martin Džačovský a pobudnúť s ním v priateľskom rozhovore.

Pre obľúbeného farára, ktorý vlani oslávil okrúhle sedemdesiatiny, bola Senica už štvrtým pôsobiskom. Jeho služba tu končí 31. júla 2021. K potešeniu mnohých ostáva žiť v Senici a ako farár bude slúžiť v Hlbokom."

 

Juraj Šefčík sa lúči so senickým cirkevným zborom

 

Pánovi farárovi Jurajovi Šefčíkovi, ktorý do Senice odišiel z Kulpína, kde pôsobil v období rokov 1979 – 1997, vyprosujeme tiež z Kulpína zdravia a Božieho požehnania aj na novom pôsobisku. V priestoroch evanjelickej fary v Hlbokom, kde je zriadená Pamätná izba J. M. Hurbana svedčiaca o prvopočiatkoch zrodu nášho spisovného jazyka, nech mu nechýbajú radosť a inšpirácia. Nové postrehy a poznatky, ku ktorým sa iste dopracuje, nech pozorne zapisuje a stopy po nás, tak ako to robil na doterajších pôsobiskách, nech aj tam rovnako starostlivo zachováva. A v službe nech neustáva.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články