Múzeum

Rok Kovačice a Janko Bulík

Hneď v prvý deň nového roku MOMS Kovačica a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka z Kovačice odštartovali Rok Kovačice. Spolu si pripomenuli 220. výročie založenia tejto svetoznámej osady insity a 125. výročie od narodenia a 80. výročie od úmrtia Dr. Janka Bulíka. Informuje na sociálnej sieti učiteľka slovenského jazyka Katarína Lenhartová Petríková. Kovačica bola Slovákmi osídlená v roku 1802 a stala sa centrom slovenského života v Banáte a Janko Bulík je jedným z jej najväčších synov a azda dodnes najvýznamnejším a najvšestranejším Kovačičanom, ktorý sa do dejín zapísal veľkými písmenami. V roku 1918 sa zúčastnil Veľkého národného zhromaždenia v Novom Sade, na ktorom sa rozhodlo o odtrhnutí Vojvodiny od Uhorska a bol zvolený aj za člena Veľkej národnej rady. V roku 1932 ako jeden z hlavných iniciátorov založenia Matice slovenskej v Juhoslávii, zvolený bol za jej prvého predsedu. A až štyri roky bol aj držiteľom juhoslovanského štátneho rekordu v skoku do diaľky. Zomrel ukrutným umučením 30. januára 1942 vo veku 45 rokov v koncentračnom tábore Mauthausen, kde ho po trojdňovom mučení dali predviesť pred zhromaždených väzňov a tu naňho pustili cvičených psov, ktorí ho dotrhali.

 

Pri buste Janka Bulíka včera si predstavitelia MOMS Kovačica a Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka z Kovačice uctili 125. výročie narodenia tohto veľkého národovca a športovca (foto: Katarína Lenhartová Petríková)

 

Pri buste Janka Bulíka včera si predstavitelia MOMS Kovačica a Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka z Kovačice uctili 125. výročie narodenia tohto veľkého národovca a športovca (foto: Katarína Lenhartová Petríková)

 

"Kovačicou dodnes koluje úsmevná historka, že v snahe o to, aby sa čo najlepšie pripavil na skvelé športové výkony navštevoval sestru v desať kilometrov vzdialenej Padine tak, že vyštartoval spolu s vlakom. Vďaka svojim bežeckým schopnostiam prišiel do susednej dediny skôr než vlak," píše to o Jankovi Bulíkovi novinár Ján Špringeľ v tohtoročnom Kovačickom kalendári a tiež zdôrazňuje, že Janko Bulík a jeho športový úspech spred vyše 101 rokov sa natrvalo zapísali do dejín športu Slovákov v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V nedeľu 3. októbra 1920 v Záhrebe na prvých štátnych majstrovstvách v atletike sa totiž Janko Bulík stal šampiónom novovzniknutého štátu v skoku do diaľky výkonom 6,27 m. Rodák z Kovačice hájil vtedy farby Concordie Záhreb. JUDr. Janko Bulík, prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslávii, vrcholný športovec a národovec sa narodil 1.1.1897 v Kovačici.

„Ján Bulík, výrazná osobnosť vojvodinských Slovákov, je neprávom opomínaná postava slovenských dejín. Jeho život, aj keď predčasne ukončený, bol nadpriemerne činorodý – bol úspešným športovcom, aktívnym predstaviteľom menšiny, advokátom, politikom, a nakoniec pracovníkom protifašistického odboja. Jeho život bol však aj plný kontrastov – pomáhal zachraňovať životy, ale o ten vlastný prišiel. Volajú sa po ňom ulice, ale takmer nikto netuší, kto to bol," píše Mgr. Ondrej Druga, PhD., potomok Bulíkovej rodiny. Viac TU: https://historylab.sk/druha-svetova-vojna/narodovca-jana-bulika-zavrazdili-nacisti/?fbclid=IwAR0DCz7g5m-3tkuhW2kSYab4Wcq0Tr_zWMw_C3siyBVB80ObeuOHyNHc0yM

Na úvod včerajšieho programu v mene organizátorov početných prítomných pozdravili Pavel Baláž, zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka a súčasný predseda strediska Ján Dišpiter. V programe zaspievali: ženský cirkevný spevokol, spevokol penzistov Viva la muzica a ženská spevácka skupina pôsobiaca pri MOMS Kovačica. Prezentovaná bola i video reportáž o Kovačici autora Adama Jonáša, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kovačica a nainštalovaná bola výstava o Jankovi Bulíkovi autorov Špringeľ - Paunov. Ján Špringeľ predniesol aj zaujímavý príspevok o Bulíkovi. Na stretnutí sa zúčastnili tiež matičiari z Hajdušice, Bieleho Blata a Vojlovice.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články