Múzeum

Načim pomáhať...

...lebo čochvíľa nebude komu. Upozorňuje Peter Brenkus, ktorý v článku Zostali Slovákmi, zverejnenom v najnovšom čísle časopisu Život, píše o tohtoročných Slovenských národných slávnostiach. V úvode uvádza: „Stretnutia so Slovákmi z Dolnej zeme majú zvláštnu príchuť. Keď sme ráno nakupovali v Kulpíne, prihovorili sa nám predavači nádhernou archaickou slovenčinou z 19. storočia. Je neuveriteľné, že títo ľudia si aj po desiatich, jedenástich či dvanástich pokoleniach dokázali zachovať jazyk svojich predkov. Predkov, ktorí utekali z pôvodnej vlasti za náboženskou slobodou (väčšina z nich sú evanjelici), pred chudobou a aj pred maďarizáciou. Utvorili spolky, čitateľské krúžky, divadelné súbory a založili aj Maticu slovenskú v Srbsku, ktorá však bola v čase Titovho komunistického režimu zakázaná. A napriek nezáujmu materskej krajiny zostali Slovákmi."

 

Načim pomáhať...

 

„Slováci a Srbi odchádzali z tohto kraja nielen za socializmu, ale aj teraz. Ako nás informuje miestny farár Ján Vida, ročne odslúži 62 pohrebov, na ktoré pripadá 10 svadieb a 18 krstov. Počet obyvateľov v Báčskom Petrovci sa za posledných 10 rokov znížil o 2 000. Väčšina z nich smeruje na Slovensko – do automobiliek, do Dolného Kubína alebo do Starej Turej.

 

Načim pomáhať...

 

Vyvrcholením Slovenských národných slávností je už po 56. raz sobotňajší galaprogram. Odohráva sa na ihrisku základnej školy Jána Čajaka pod názvom Z batôžka minulosti do vena budúcnosti. Už samotný nástup 340 účinkujúcich folkloristov je nádherný. Boľovčania, Pivničania, Petrovčania, Kulpínčania, Padinčania, Selenčania, Kysáčania a Kovačičania sa nedajú zahanbiť. No a na záver pri standing ovation si všetci spolu s obecenstvom zaspievajú matičnú hymnu – Po nábreží koník beží...

Bez zbytočného patetizmu, načim pomáhať (treba pomáhať). Aby pre našu ľahostajnosť tento slovenský svet uprostred Srbska nezanikol tak, ako už zanikol v Poľsku či Maďarsku. Množstvo časopisov Život a zopár kníh, ktoré som priniesol, si s vďačnosťou v minúte rozobrali," píše Peter Brenkus, ktorému počas SNS ochotnými sprievodcami boli Jarmila Hašková z Kulpína a Ondrej Miháľ z Toronta.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články