O Kulpíne

XX. Cyrilo-metodský večierok

Sviatok Cyrila a Metoda si v Báčskom Petrovci osobitne pripomínajú už 20 rokov. Na význam týchto solúnskych bratov poukázali aj včerajším príležitostným programom. Večierok prebiehal v petrovskom evanjelickom kostole a spoločne ho usporiadali MOMS Petrovec a petrovský cirkevný zbor. Zvláštnosť večerného chrámového šera a starostlivo koncipovaný program, dodal týmto oslavám slovanského písomníctva a kresťanskej kultúry slávnostnú pečať. Úvodom sa prihovoril zborový farár Ján Vida a v mene MOMS Petrovec predsedníčka Katarína Melegová Melichová.

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

XX. Cyrilo-metodský večierok

 

Príležitostné slovo k sviatku solúnskych bratov, ktorí šírili kresťanské vzdelanie a písomníctvo, mal petrovský farár Ján Vida a state o živote a diele slovanských vierozvestcov čítali Anna Hansmanová, Viera Dorčová Babiaková a Miroslav Babiak.

V hudobnej časti programu účinkovali dychový orchester, mladší a starší cirkevný spevokol, obecný spevokol Credimus a komorný zbor Musica viva.

Petrovské cirkevné spevokoly vedie kantorka Slovenka Benková Martinková, komorný zbor Musica viva pracuje pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej a obecný spevokol Credimus nacvičuje Anna Medveďová.

Pred záverečnou piesňou Hrad prepevný domáci kňaz Ján Vida sa pomodlil Starosloviensky Otčenáš. Celkom na záver programu sa ešte poďakoval predsedníčke miestnej matičnej organizácie Kataríne Melegovej Melichovej za iniciatívu a dvadsaťročnú účasť v organizácii Cyrilo-metodského večierka a odovzdal jej malý darček.

Po programe nevystalo štedré pohostenie, ktoré pravidelne priprávajú usilovní cirkevníci.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články