O Kulpíne

O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

„...naši bratia v Juhoslávii nielen žijú, ale sa i organizujú a národne krásne pracujú. Máme ich v juhoslovanskej Báčke zo 30.000, v Torontálskej vyše 15.000, a Srieme takmer 20.000, a môžeme byť bez starostí o ich národné povedomie a o ich budúcnosť. A to je vec, ktorá im robí česť!" Tak písal Slovenský svet – obrázkový časopis Slovenska v roku 1923, a v texte ďalej uvádzal, že si po prevrate Slováci v Juhoslávii urobili svojim národným strediskom Petrovec, z čiastky preto, že je to povedomá a spolu najľudnatejšia slovenská osada, v ktorej žije takmer 8.000 Slovákov, z čiastky preto, že Petrovčania preukázali najväčšiu obetavosť za národné potreby. Tak skrsla v Petrovci i prvá slovenská kníhtlačiareň, v ktorej vychodil i slovenský týždenník Národná Jednota a tam bolo založené i slovenské reálne gymnázium.

 

O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

V časopise Slovenský svet sa ohľadom založenia gymnázia v Petrovci tiež uvádza, že by úradné kruhy radšej boli videli, aby ono bolo v blízkom Novom Sade, ktoré malo v tom čase 30.000 obyvateľov a v ktorom vtedy žilo takmer 2.000 Slovákov. „Úradné kruhy" vtedy sľubovali podporu iba v prípade, ak sa gymnázium bude stavať v Novom Sade a podľa písania novín, pevné odhodlanie Petrovčanov si vyžadovalo veľkých obetí, keďže boli odkázaní prakticky na vlastné sily a na súkromnú pomoc. Predsa, zásluhou a prostredníctvom československého vyslanectva v Belehrade došlo k priateľskej dohode. „Československá republika ustálila darovať na toto gymnázium 1 milión korún (takmer tri milióny dinárov), a na základe tejto podpory priniesli obeť i juhoslovanské úradné kruhy. Tak sa stalo, že pri terajších júlových národných slávnostiach slovenských v Petrovci položený bol slávnostne i základný kameň ku novej budove slovenského reál. gymnázia a urobené poriadky, aby bolo zaistené jeho jestvovanie v budúcnosti." Uvádza časopis Slovenský svet, ročník III. číslo 31.

 

O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

V článku sa píše aj o rozpade Uhorska a začiatkoch života Slovákov v novoutvorenom štáte. „Nikde za hranicami republiky nevynikajú naši slovenskí bratia tak povedomým a jednomyseľne svorným národným životom, ako v Juhoslávii. Dokázali to podivuhodným spôsobom už dávno pred vojnou, keď si oni roku 1905 jediní zo všetkých Slovákov v bývalom Uhorsku zvolili slovenského poslanca do peštianskeho snemu (Milana Hodžu), a dokázali to o rok v nasledujúcich voľbách. Vtedy si celé Slovensko vlastne prvý raz dobre upovedomilo, akých verných, smelých a povedomých Slovákov máme tam ďaleko na juhu pri býv. srbských a chorvátskych hraniciach okolo Nového Sadu, v krásnych obciach v Petrovci, v Kysáči, v Kulpíne, v Pivnici, v Selenči, v Laliti atď. i ďalej na sriemskej pôde: v St. Pazove, v Surčíne, v Boljevcach, v Iloku a konečne i v Torontálskej (v Padine, v Kovačici)....

Na článok v Slovenskom svete pred pol druha rokom upozornil aj Ján Sabo z Prievidze, pôvodom Kulpínčan TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10254-o-petrovci-a-gymnaziu-v-casopise-slovensky-svet-z-roku-1923

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články