O Kulpíne

K storočnici Janka Čemana

Janko Čeman vlastným menom Michal Kámaň, sa narodil 30. septembra 1922 v Pivnici, kde aj umrel pred 35 rokmi, takmer v deň svojich 65. narodenín, 29. septembra 1987. Základnú školu skončil v rodisku a po skončení ľudovej školy pracoval ako poľnohospodár v Pivnici. Písať začal od roku 1950. Najprv uverejňoval krátke črty v novinách Hlas ľudu, neskoršie poviedky a divadelné hry v Časopise Nový život. Je považovaný za najtypickejšieho predstaviteľa dedinskej poviedky v povojnovom období slovenskej vojvodinskej literatúry. Knižne mu vyšli poviedky v zbierkach Kde sa podeli moje kone (1970) a Poctivý zlodeji (1982), romány Krútňava (1974) a Nie každý vojak pušku nosí (1974) a drámy v rovnomennej knihe Drámy (1978)..Nová doba plvnického divadla sa nesie v znamení Janka Čemana. Tunajšie ochotnicke divadlo už viac ako 20. rokov nosí jeho meno. Na jeho počesť vznikli aj Dni Janka Čemana ako festival Divadelných inscenácii dolnozemských autorov.

 

K storočnici Janka Čemana

 

K storočnici Janka Čemana

 

K storočnici Janka Čemana

 

Román Nie každý vojak pušku nosí vyšiel aj v srbochorvátčine (Ne nosi svaki vojnik pušku, 1975) v preklade Michala Harpáňa. Roku 1971 Čeman získal cenu Nového života za poviedku Fajferi. Jeho dve poviedky Zuzka Čaranová a Prach do očí sú zaradené do zbierky súčasných rozprávok juhoslovanských Slovákov Červené muškáty (1961) a poviedky Štyri vrecia, Kde sa podeli moje kone a Prach do očí do výberu poviedok súčasných juhoslovanských prozaikov Svetlá v kozube (1971). Táto antológia vyšla aj v rusínskom jazyku v preklade Mikolu Skubana (1977). Poviedky Kde sa podeli moje kone a Prach do očí sú zaradené do výberu súčasných poviedok juhoslovanských Slovákov Jazdec z Turkménska (1973). Táto kniha je preložená aj do srbčiny.

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články