O Kulpíne

Sme zaostalí, alebo nie?

Túto otázku si kládol pred sto rokmi pisateľ riadkov v Národnej jednote s dátumom 27. 04. 1923. Tento týždenník vychádzal každý piatok v období 1920 – 1941 v Petrovci, v Báčke a bol to prvý spoločensko-politický týždenník Slovákov vo Vojvodine. Prvým redaktorom Národnej jednoty od jej založenia bol spisovateľ Ján Čajak a v treťom a štvrtom ročníku sa v redaktorskej činnosti spolupodieľal aj profesor Slovenského reálneho gymnázia Stanislav Leitmann, ktorý bol zodpovedným redaktorom aj hore spomenutého čísla novín. V ňom v texte s titulkom Sme zaostalí, alebo nie? sa uvádza:
"Čítajúc riadky novín, našich i cudzích, ktoré donesú články o Slovákoch, človek by si myslel, že tí Slováci sú tým najzaostalejším národom v kráľovstve SHS. Všade nariekanie, hrozný pessimizmus a passívnosť, až na malé výnimky.

 

Sme zaostalí, alebo nie?

 

Pessimizmus je choroba, ktorá ubíja dušu.
My, Slováci, neveríme svojim silám, svojim schopnostiam, ktoré sily a schopnosti máloktorý iný národ má.
Vezmime si na príklad našu tisícročnú porobu. Cez celých tisíc rokov boli sme gniavení a kým druhé národy zmizly bez stopy v boji o jestvovanie, my, Slováci, nielen že sme sa zadržali na povrchu a nedali sme sa udusiť vo vlnách germanizácie a maďarizácie, ale sťa by nadľudskou silou dokázali sme svetu, že slavianska duša neúmornou a tichou prácou viac dosiahne, ako filozofujúca germanská, alebo plamenitá románska krv.
Že sme nesvorní? Nuž ale v ktorom národe sa nájde svornosť? Snáď u Nemcov, kde Bavorák na smrť mrzí Prusa? Alebo u Angličanov, kde Angličan a Irčan od sto rokov bojuje jedom proti druhému?
Nesvornosť je nie zaostalosť! "
Už v praveku, dľa biblie, Kain zabil Abela, a prečo? Preto, že Abelovi sa lepšie darilo, mal lepší blahobyt. Tá nesvornosť sa teraz vyrovnáva a vrie pod rúškou socializmu. Je to pokračovanie príhody Kaina a Ábela.
Čím budeme vzdelanejší, a čím nás bude viacej na svete, tým budeme viacej nesvornejší!
Sme snáď nevzdelaní?"

 

Sme zaostalí, alebo nie?

 

V rovnakom čísle Národnej jednoty nachádzame aj báseň Ráj sveta. Autor, podpísaný ako Selenský, báseň napísal 24. februára 1923 a krásnymi veršami vyznáva, že raj na svete bol, ale aj žiaľ a bôľ a svojej vyvolenej želá, by v šťastí žila.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články