Dokráčal svoje kroky rokov. V 68. roku života, po dlhej a ťažkej chorobe, vykročil na dráhu večnosti. Jaroslav Litavský sa narodil v Starej Pazove 14. septembra 1951. V rodisku ukončil základnú školu a gymnázium a v Novom Sade sa zapísal najprv na dejepis a potom na právo, no ani jedno z toho neukončil. Bližšie mal k umeniu – rád písal a hrával divadlo a v tom dosahoval úspechy. Všetci ho volali Didi. Zanechal stopu nielen v kultúrnom živote Starej Pazovy. Vo svojej básnickej zbierke Kroky rokov uviedol, že napriek nevydareným akademickým pokusom, celý život tvrdo študoval – umenie života. Takmer celý život sa venoval novinárčeniu a peknému písanému slovu.
V roku 2010 v predstavení Keď vejú jarné víchre Vladimíra Hurbana Vladimírova v réžii Miroslava Benku Didi získal Cenu za epizódnu úlohu sluhu na republikovej súťaži amatérskych divadiel. Hral aj kráľa. V roku 2011 v detskom programe Slovenských národných slávnostiach podľa rozprávky Kocúr v čižmách, sa dokázal aj s deťmi veselo hrať.
Vedel aj pekne písať. Bol redaktorom staropazovského kultúrneho časopisu Aurora. Ešte vlani vydal aj svoju prvú a poslednú básnickú zbierku.
019
neponáhľaj sa písať
verše
ani vedomosti
ani starosti
chcel by si sa vrátiť
neskoro
len zomieraš
denne
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Daniel Pixiades (1931)
Pre budúce dni
A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...
V krajinu najdlhších snov.
Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.
Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!