Počet obyvateľov

SEAVC v Silbaši – 180 ročná

Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Silbaši tohto roku oslavuje 180. narodeniny. Je to príležitosť aspoň skrátka povedať niekoľko slov o jej ceste za uznaním.

Prví Slováci v Silbaši, ktorý bol komorskou osadou, sa objavili koncom 18. storočia (dokázateľne v roku 1792). V literatúre sa chybne uvádza rok príchodu 1814, eventuálne rok 1816. Pravdou je však, že sa tieto roky vzťahujú na začiatky slovenskej evanjelickej cirkvi.

 

Silbašský evanjelický kostol okolo roku 1926

 

Silbašský evanjelický kostol okolo roku 1926

 

Roku 1814 komora darovala Slovákom pozemok, na ktorom si vystavali modlitebnicu a byt pre učiteľa. K modlitebnici pristavali i sieň pre vyučovanie detí. Pozemky však cirkev nemala, cirkevníkov bolo málo, a takmer všetko bola chudoba.

Prvým učiteľom bol farár z Novohradu Matej (Ondrej) Franko od roku 1818, ktorý viedol aj matriky do roku 1821, a v Silbaši pôsobil do roku 1830.

Roku 1819 cirkev počítala 232 osôb, no to nestačilo na jej osamostatnenie, ani v roku 1821, keď ju navštívil Adam Lovich, biskup, a pri tej príležitosti si tiež žiadala osamostatnenie, no pre jej chudobu a málopočetné slovenské obyvateľstvo to nebolo možné.

Podľa výpisu superintendenta (biskupa) Adama Lovicha cirkev silbašská od r. 1821 do r. 1822 ako dcérocirkev patrila k Pivnici (Lovich a ani Šuster nespomínajú, že sa matričné záznamy o narodených, sobášených a umretých Slovákoch v Silbaši vedú v Pivnici už od r. o 1799.).

Listom (19. septembra 1821) adresovanom dekanátu bola silbašská cirkev ako dcérocirkev pripojená k Bulkesu s účinnosťou od roku 1822. Jej farár Joseph Spannagel viedol osobitnú matriku pre silbašských evanjelikov. Roku 1835 bola kanonická vizitácia, tunajšiu cirkev navštívil biskup Ján Szeberényi.

Cirkevníci zasa prosili pána biskupa o osamostatnenie, čo však nebolo možné, keďže ani počet duší (minimum 360), ani pozemky nespĺňali požiadavky zákona, takže zostala dcérocirkvou nemeckej cirkvi bulkeskej. Ohľadom toho sa aj biskup vyjadril: „Nie je dobre, aby slovenská dcéra matku Nemku mala." Až na stoličnom zasadnutí 9. októbra 1839 boli podmienky na osamostatnenie splnené – cirkev sa osamostatnila 10. novembra.

Prvým farárom v Silbaši bol Samuel Babylon, ktorý od r.1838 tu účinkoval ako učiteľ levita.

Roku 1853 si cirkev postavila byt pre učiteľa, a keďže stavanie bolo nízke, malé, nevhodné – vyučovanie detí sa konalo v jednej sieni, pristavanej ku modlitebnici – cirkevná vrchnosť už roku 1854 ju prinútila stavať nový byt.

Nová fara bola vystavaná roku 1872, stará slúžila ako škola a učiteľský byt. Kostol vystavali r. 1886 a školy r. 1900 a 1908 Vysviacka bola 31. októbra, v deň Pamiatky reformácie.

Roku 1930 cirkev mala 1150 duší, dva učiteľské byty so školskými sieňami. Staršia škola bola vystavaná r. 1900 a novšia 1908.

Využívame túto príležitosť pripomenúť mená Božieho slova kazateľov a učiteľov v službe Pána a národa.

Farári, ktorí účinkovali v Silbaši

Samuel Babylon (1839 – 1866),
Michal Valach (1866 –1874),
Félix Kutlík (1874 – 1876),
Viliam Seberíny (1876 – 1914),
Michal Šuster (1915 – 1934),
Pavel Strehársky (1934 – 1976),
Štefan Valášek (1976– 1992),
Vladimír Lovás st. (1992 – 2013),
Jasmína Kotasová-Medveďová (od r. 2013 ).

Zoznam učiteľov, ktorí účinkovali v Silbaši do roku 1944

Matej (Ondrej) Franko 1818 – 1838), Juraj Páluš Vladár (1830 – 1832), Karol Štefan Bohúnyi (1832 – 1836), Ján Rajkovič, remeselník (1837), Samuel Ladislav (1837 – 1838), Samuel Babylon (1838 – 1839), potom farár Gustáv Babylon (1857 – 1887), Eduard Greisinger (1887 – 1890), Michal Zaťko (1891 – 1892), Jozef Pavlovič (1892 – 1897), Samuel Hrúz (1899 – 1920), Ján Švoňavec (1910 – 1912), Ján Klimáček (1913 – 1914), Rudolf Slabej (1914 –1920), Jozef Párnický (1920 – 1927), Martin Kmeť (1927 – 1935), Ema Kmeťová (1927 – 1935), Zuzana Sirácka (1929 – 1936), Alžbeta Demčák (1935 – 1936), Zlata Kišgeciová (1936-?), Michal Stupavský (1936 – 1942), Ján Šimkovič (1936 – ? ), Viera Chalupková (1939 – ? ), Ondrej Fekete (1943 – 1944), Anna Fekete, nar. Ďurovková (1943 – 1944).

Počet školopovinných detí do r. 1934

rok 1835 – 50 slovenských žiakov
rok 1874 – 118 slovenských žiakov
rok 1876 – 116 slovenských žiakov
rok 1927 – 140 slovenských žiakov
rok 1934 – 195 slovenských žiakov

Referát bol prečítaný v Silbaši 8. septembra 2019 na cirkevných oslavách tohto jubilea.

 

Ján Širka

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články