Festival NSLP

Badnji dan a Zjavenie Pána

Podľa staršieho juliánskeho kalendára dnes je Štedrý deň alebo Badnji dan a podľa novšieho, gregoriánskeho, dnes je sviatok Zjavenia Pána, alebo ľudovo Sviatok Troch kráľov.

 

Pravoslávny štedrý večer dnes v Novom Sade s teplotou 15

 

Pravoslávny štedrý večer dnes v Novom Sade s teplotou 15

 

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Slávi sa poklona Ježišovi zo strany "mudrcov", čiže kráľov, ktorí prišli z Východu, spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne.

 

Pomerne pusto bolo podvečer v Novom Sade, veriaci sa v tom čase už zhromaždili v chrámoch a rodina okolo pôstneho stola

 

Pomerne pusto bolo podvečer v Novom Sade, veriaci sa v tom čase už zhromaždili v chrámoch a rodina okolo pôstneho stola

 

Na Východe sa sviatok Troch kráľov oslavoval už od tretieho storočia. Cirkev si v ňom pripomínala "tri zázraky": príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.

V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli zobrazovaní ako "traja králi" s menami Gašpar, Melichar a Baltazár. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse. Príchod mudrcov do Jeruzalemu, s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, kto bude kráľom všetkých národov.

 

Tichá noc pravoslávna v Novom Sade

 

Tichá noc pravoslávna v Novom Sade

 

Dnes, vo Sviatok Zjavenia Pána čiže Troch kráľov veriaci, ktorí uctievajú juliánsky kalendár, oslavujú Štedrý deň alebo Badnji dan. V pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie sa odbavujú vo večerných hodinách alebo o polnoci. V ten večer veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje veče menujú „badnjak". Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré hreje a zbližuje rodinu. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica", ktorú lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok. Pravoslávni veriaci ešte dnes dodržiavajú pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov a dnešným dňom sa im aj končí 40 dňový pôst a zajtra už bude jedálny lístok hojný a bohatý.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 RE: Badnji dan a Zjavenie Pánapd 2018-01-06 22:53
Pozrite jedinečnú poveternosnú situaciu nad Stredomorím, až po naše končiny.... squall.sfsu.edu/gif/ jetstream_northern_0 0.gif
A čo s tou iróniou ?
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Pavel Čáni (1928 – 1999)

My a čas

Zľadovatený peň osihoteného
orecha,
čo sa kedysi povýšene pýšil
medzi platanmi,
prináša mi vôňu mramora,
veľkosť vzdorovania
afirmáciu snov
a spoznanie:
že si len veci môžu večne
uťahovať z času.

My a naše city a tvorivé
myšlienky
ešte stále musíme uctievať
najväčšieho lúpežníka, čo sa
menuje – čas...

 

Posledné komentáre

Posledné články