Festival NSLP

Smrtná nedeľa, Iudica

Smrť je koniec. Smrtná nedeľa hovorí teda o akomsi konci. Hovorí však aj o zákone. Pomenovaná je tiež Judika (Iudica), čiže smrť je daná do súvisu s justíciou, so Zákonom. Zrejme, v tomto prípade so zákonom Božím, zákonom Prírody: Kde niečo končí, iné sa začína. Príroda práve začína nový cyklus. Prebúdza sa. Nastane teda znovuzrodenie. A bude i vzkriesenie. Veľká noc nám hovorí, že sa smrťou život nekončí. Napovedá i to, že rovnako tak, ako i na tomto svete, aj v tých iných sférach, v ktorých ľudský život pokračuje, existujú výhody a tresty, dobré a zlé podmienky. Tento blížiaci sa, a podľa mnohých najväčší kresťanský sviatok, nás preto vyzýva konať dobré skutky, aby sme v tých iných dimenziách nemuseli pykať za svoje tunajšie činy. Za sedem hlavných hriechov, ktorých sa nesmieme dopúšťať, ktoré sú dôvodom ďalších hriechov, sú označené: pýcha, lakomstvo, závisť, zlý hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť- duchovná znechutenosť.

 

Smrtná nedeľa, Iudica

 

Smrtná nedeľa, Iudica

 

Žiaľ, moderný spôsob života proklamuje práve spomenuté hriechy. Módne trendy nám nanútili byť pyšný a lakomý – treba nazhŕňať veľa majetku, mať viac než iní, hoci tie veci, ten majetok ani nepotrebujeme. Závidíme pritom tým, čo sa majú lepšie, sme na nich neraz až príliš veľmi nahnevaní. Posvätnosť rodiny sa stráca , považuje sa to za staromódnosť. Úcta k rodičom, k starším ľuďom sa permanentne podrýva, sex s cudzím partnerom je pomaly už bežný jav, je to už takmer životný štýl. Hojnosť jedla a nápojov nás láka k obžerstvu a napchaný bachor nás poľahky učičíka a nič nám už potom nechýba. Sme leniví, duchovne znechutení, pasívni...A v takej našej letargii, úplnom duševnom ochabnutí, ľahostajnosti k okoliu, v tej až chorobnej pasivite, ktorej pomaly podlieha veľká časť vyspelej ľudskej populácie, si už tí najlakomejší a bezcitní poľahky a v pokoji môžu natískať svoje pravidlá. Zvaď a vládni. Zničia tak rodinu, ako základnú bunku fungovania zdravej spoločnosti, výchovou a drogou zničia naše deti, znečistením zničia prírodu a pre tú svoju sebeckosť a potrebu vlastného komfortu, ale aj vďaka našej lenivosti a duchovnej znechutenosti, nedajbože, zničia budúcnosť našim potomkom.

Potom sa už asi celý cyklus bude musieť začínať odznova. O tom je zákon Prírody, zákon Boží. Treba ho rešpektovať a načas sa spamätať, aby nebolo príliš neskoro. V pôste sa ponorme do seba a skúmajme vlastné správanie.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články