Koronavírus a život v Austrálii

Koronavírus, Coronavirus, Covid-19 alebo, ako ho Američania nazývajú: Čínsky vírus, Wu-chan vírus, ba aj Wo-flu, máme už aj v Austrálii. Posledne sme aj tu svedkami globálnej eufórie, strachu z nákazy týmto vírusom. Čítaš noviny, počúvaš rozhlas, pozeráš sa na TV, otvoríš si počítač, prejdeš sa elektronickými médiami a už sa na teba uškŕňajú najrozličnejšie „Fake news" (falošné správy), nuž človek je zo všetkého jeleň. Brigády „presstitútov" šíria náhľady svojich majiteľov, povedal by, že sú to súčasní mentálni otroci. Tí vám toho navymýšľajú, poprekrúcajú, zamlčia fakty.., len aby vyhoveli požiadavkám, smerniciam chlebodarcov. Nemienim ich osočovať, nie som tam potrebný, veď ich osočujú ich konzumenti. Musíme ich chápať. Bojujú o svoju skyvu chleba, len asi nevedia, že tá bude trpká. Epidémia sa presťahovala aj na južnú pologuľu. Aj do Austrálie, ktorá má beztak túto sezónu veľmi neprajnú: suchota, riečne korytá väčšinou prázdne, lesné požiare...

 

Koronavírus a život v Austrálii

 

Vysvetlíme si najprv pôvod slov „koronavirus" a „karanténa".

Karanténa, opatrenie ktorým sa zamedzuje prenášanie nákazlivých chorôb, dočasné izolovanie chorých... Pôvod slova je v talianskom benátskom dialekte, kde je quarantena, čo by doslovne znamenalo 40 dní, či v talianskom quaranta = štyridsať.

V stredoveku najaktívnejšia bola obchodná flotila benátska. Plávali hore, dolu, hlavne na východ a neraz so sebou priviezli aj nejakú chorobu. Spomína sa hlavne na mor, ktorý v Európe zdecimoval populáciu. Ináč aj toto slovo je ie. pôvodu a jeho význam je u nás zachovaný v slovách, ako mrieť, more, smrť... a jeho podoby nájdeme šírom ie. jazykovej oblasti. V sanskrite je to marah = mrenie, umieranie, nákaza...

Tie lode čo prichádzali do Benátok (aj do okolitých prístavov) boli na 40 dní izolované. Prečo práve na 40 dní? Vtedy hlavným zdrojom múdrosti bola Biblia a pre všetko sa hľadala paralela práve tu a práve v gréckom preklade Biblie je to „záhadné" číslo 40. 40 dní neustále pršalo a bola Potopa sveta. Ježiš sa na púšti modlil 40 dní... V ľude máme: „Medardova kvapka, 40 dní kvapká". Tých štyridsiatok je ešte hodne, i keď v jazyku Židov toho nieto. Je tam len niečo, ako mnoho, veľa, dlho... Keď sa Biblia prekladala do gréčtiny, siahlo sa po ich starej miere pre veľa, mnoho...

Svojho času sa aj u nás písalo kvaranténa, no postupne zo slova vypadlo „v".

Čo za slovo je ten „Corona virus"?

Na prvý pohľad slovo Corona sa nám zdá ľahké. Je to vlastne koruna, ktorého podobu staršia čeština poznala aj ako korona. Dostali sme to vraj cestou latiny a pod tým chápeme: kráľovská ozdoba hlavy, ale aj súhrn vetiev stromu, základná menová jednotka mnohých krajín, lenže odkiaľ to má latina a tam má ešte rad iných významov: veniec, ozdoba, horný okraj múrov, diadém, kňazská tonzúra a v podobe coronatio je to už ovenčovanie... Ba tu je aj význam zástup, húf... a blízko stojí i ku cornu = roh, paroh, rohovina, rameno rieky, zákruta, násadec na vrchu prilby, cíp mesiaca, kým v žargóne vojakov, je to aj krídlo, lem, obruba... atď. Podobné významy nájdeme aj v gréckom jazyku, ako napr. Κορυμβοσ = vrch, vrchol, vŕšok... Koreň je rozšírený celou škálou indoeurópskych jazykov a s veľkým počtom odvodených slov a významov. Na ukážku spomeniem aj tochárske kroriya = roh, kror = rohatý, „rožok" mesiaca...

******

Epidémia sa už presťahovala aj na južnú pologuľu. Aj do Austrálie a najaktívnejšia je v Sydney. V tomto meste počet nakazených už prekročil tri tisícky. Melbourne je na tom trochu lepšie. Tu je počet nakazených o polovicu menej. Ďalšie štátne hlavné mestá sú ešte lepšie. Počet sa pohybuje „len" okolo stovky, niekde je aj vyššie (Brisbane) avšak situácia sa mení zo dňa, na deň.

Prečo je Sydney tunajším „hot spotom"? Nuž preto, že je toto najväčším mestom, obyvateľstva má hodne viacej, ako celé Slovensko. Žije v ňom vyše 5 miliónov ľudí a je aj akousi vstupnou bránou do Austrálie. Turisti sem „prepašovali" aj vírus. Aj sami Austrálčania hodne cestujú a to ako na lyžovačky do Európy, Spojených štátov, tak aj turistickými loďami po Pacifiku a tie sú akoby nejaká liaheň na vírus a prinášajú si domov „suveníry" z dovoleniek. Na každej lodi je aj niekoľko desiatok nakazených, občas aj niekto umrie a úrady majú roboty. Akože zdravých sa preváža do hotelov, do karantény, chorých do nemocníc... alebo cudzincov sa letecky prepravuje do krajín pôvodu a odtiaľ zase Austrálčanov sa prepravuje domov. A tých je všade po svete. Mnohí „uviazli" aj v krajinách Južnej Ameriky, v Indii, v Číne atď. „Nakazené" lode nechcú odplávať z prístavov, takže pred Sydney ich kotvilo až 16. Značný počet zakotvil aj v iných prístavných mestách a spomeniem tu hlavné mesto Západnej Austrálie, Perth. Tamojšie úrady mali s nimi opletačky, až sa úrady rozhodli, že tých zdravých prevezú na kontinent, do karantény, časť sa ich vylodila (Austrálčania) na jeden neobývaný ostrov, kde sú tiež hotely... a tam sú pod dozorom lekárov. Konečne táto loď aj odplávala.

Rozličné reštrikcie sú aj tu. Ešte nie natoľko prísne, ako napr. v Srbsku, Česku... ale každým dňoch ich pribúda. My dvaja, manželka a ja máme trochu šťastie. Žijeme v „buši" (vnútrozemie), v Mathoure a tu zatiaľ nebol žiadny prípad, ale Echuca, kam chodievame na týždenný nákup je len nejakých 50 km od nás, už zaznamenala 3 prípady. Boli to turisti, čo sa vrátili z Ameriky, takže musíme byť obozretní.

Aj tu prestali robiť mnohé podniky, ľudia tratia zamestnania, hlavne v rozličných reštauráciách, kaviarňach, rozličných obchodoch ktoré nie sú klasifikované, ako „základné, nevyhnutné..." a so stratou roboty ruka v ruke ide strata kúpnej moci, strata prostriedkov na nájomné... takže vláda schválila 130 miliárd na pomoc ľuďom v núdzi. Hlavne na podporu z nezamestnanosti a pod. Základné zdravotné poistenie je vynikajúce a zdarma. Podobne, ako to bolo doma počas socializmu.

Háčik je však inde. Je tu asi milión a pol sezónnych robotníkov, hlavne z ostrovných krajín a tí domov nemôžu. V prípade straty roboty, aj ich sa musí podporiť. Tiež je tu aj asi 200 tisíc študentov, ktorí si privyrábali v rozličných kaviarňach, reštauráciách a teraz im vyschol tento zdroj príjmov. Nie, nie sú všetci z Číny. Väčšia časť sú z ostrovných krajín, juhovýchodnej Ázie, Indie, z Afriky... a aj im sa musí pomôcť. Pravý hlavybôľ pre politikov.

Nechýbajú nám ani „fake news", či aj skoro „odborné analýzy" a tu sa toho dozvieme. Vznikla aj mapa frekvencie vírusu, pekná, farebná. Červenou farbou sú označené európske krajiny kde je najvyšší počet nakazených a umretých. S trochu jasnejšou farbou sú označené krajiny s nižšou frekvenciou, až to prechádza ku ružovej farbe, bielej, modrej... Všetko sa hraničí s nejakými rasistickými tvrdeniami. Najintenzívnejšou farbou je označené Taliansko a Španielsko, lebo vraj juh Európy, je prirodzene náchylný na rôzne epidémie, lenže v tejto rovnici im nesedí Grécko. Tam je to jemnejšie. Rýchlo sa ale spamätali a vyšli s teóriou, že románske národy sú najmenej odolné. Proste vyhodilo sa Grécko a vsunulo sa Rumunsko, oblasti Nemecka a Rakúska vedľa hraníc s Francúzskom a Talianskom a ako s tou mapou pokračovali na východ, slabla aj intenzita červenej farby. Najmä v prípade Nemecka, jeho východnej časti, v krajoch pôvodne obývaných Slovanmi a tu zase poukazujú na Česko, že u nich vzhľadom na Slovensko, frekvencia je vyššia, lebo už tam došlo ku miešaniu s germánskou krvou. Na Slovensku toto miešanie sa s Germánmi bolo nižšie a krv je zdravšia. Tento trend sa „vidí" hlavne na Ukrajine, v Rusku, Bielorusku, Srbsku, Maďarsku atď. Tento ľud sa nezdegeneroval. Je pomerne „čistej a zdravej" krvi, atď. „Analýza" dôstojná aj samého Hitlera.

Ešte zopár perličiek.

Už roky trvá tzv. obchodná vojna medzi „západom" a „východom". Spojené štáty a na ich pokyn, aj EU hádže rozličné sankcie na „neposlušné" krajiny. Pocítila to aj Juhoslávia, ba čo viacej aj bez schválenia OSN - Rady bezpečnosti sa ju aj „humanitárne bombardovalo".

Je tu rad sankcií na Rusko, Čínu, Severnú Kóreu, Irán, Sýriu, Kubu, Venezuelu atď. atď. „Exportuje" sa „demokracia" do krajín Južnej Ameriky, do Afriky... Podkopáva sa snaha Číny rozšíriť sieť 5G, no nemôže sa človek spamätať na všetko, Julian Asange sedí v base (bez odsúdenia), neposlušných sa súdi v Haagu, vinníci kráčajú slobodne... a len vďaka strachu od jadrovej vojny, zatiaľ ju nemáme.

Keď sa koronavírus objavil aj v Amerike, už či je to pravda, alebo výmysel, ale ľudia prestali piť mexické pivo „Corona" (ináč výborné) zo strachu, aby sa nenakazili vírusom. Teraz vraj v Spojených štátoch nezoženieš žiadnu zbraň a náboje. Všetko je vypredané, lebo tzv. „Preppers" (pripravení) všetko vykúpili.

Táto panika Austráliu nezasiahla. Ľudia, najmä farmári majú pušky (u nás sú tri) a slúžia nám nie na „vlastnú bezpečnosť", ale ako hospodárska nevyhnutnosť. Na odstrel zajacov, líšok a hlavne na odstrel dobytku. Len v tomto vegetačnom období musel som zastreliť až 18 kravičiek. Veľká škoda, ale nech som tak neurobil, strata by bola ešte väčšia. Bola tu strašná suchota, takže viacej by ich umrelo od hladu a smädu.

Táto sezóna nám bola veľmi neprajná. Suchota, riečne korytá väčšinou prázdne, lesné požiare, na severe monzúnové dažde a záplavy... Len následkom požiarov o život prišlo až 477 obyvateľov krajiny a vyše jednej miliardy rozličných zvierat. Nikto neľutuje tých hadov, ale zhoreli mnohé ovce, kravy, kone, počet kengúrov, koalky, wombatov, echidny, papagáje, kasuari... atď. atď.

******

Ani nie tak dávno, len pred sto rokmi mali sme tu tiež pandémiu. Nejakú chrípku zvanú „Španielska". Ako prvý čo ju identifikovali boli Američania a to už v jarných mesiacoch 1918. roku. Bol to vraj vírus vtáčieho pôvodu a zjavil sa im v kasárňach. Ak je to pravda, tak vírus vznikol hodne skorej, aby infikoval nových regrútov pripravovaných pre vojnu v Európe. Ako infikovaný spomína sa jeden regrút, farmár zo štátu Arkansas, ktorý sa na farme bavil aj chovom sliepok a kačíc. Keď ich v podjeseň 1918. prevážali do Európy, na lodi im ochoreli mnohí a tento farmár (veľmi otázne) bol tam vraj kuchár a túto prácu konal aj na fronte. Divné je to, že tá inkubácia u neho trvala tak dlho, aby na fronte nakazil mnohých ďalších.

Po zákopoch spojencov táto chrípka sa rozšírila, ako oheň. Padali chlapci a umierali v najťažších mukách. Údajne ich tam pomrelo viacej, ako čo padlo od guľky nepriateľa. Tie priestranné hroby po Francúzsku... majú tam pochovaných viacej, ako čo padli od guľky. Vírus sa rozšíril aj do iných krajín západnej Európy, aj do Británie, ba aj do Indie, Afriky... do kolónií mocností. V rokoch 1918 – 1920 sa vraj vírusom nakazilo vyše 500 miliónov ľudí a umrelo niekde od 50 – 100 miliónov. Aby v krajinách spojencov nevznikla panika, tlač o tomto nesmela písať, avšak v Španielsku, ako neutrálnej krajine sa písalo. Veď nakazila sa im aj kráľovská rodina, takže podľa anglo-saského poriadku, zhodiť vinu na iného, nazvali ju španielskou chrípkou.

My, akože staršia generácia, už či od starých rodičov, susedových apkov, bývalých vojakov R-U ríše sme sa dosť napočúvali o hrôzach I. sv. vojny. Hynulo sa na oboch stranách, obe strany siahli aj po chemických zbraniach (bojových plynoch), ale vojna sa dostala do „patovej" pozície. Už či náhodou, alebo úmyselne, na scénu prichádza aj tzv. Španielka. Možno nová biologická zbraň, alebo aspoň sa v to vyvinula.

Aj jedna a aj druhá strana mali svojich vojnových zajatcov a po ukončení vojny, keď sa povracali domov, vírus sa rozšíril aj do našich krajov.

Ani dnes sa „nevie" kde vznikol. Múti sa voda okolo prameňa skazy, takže ani jeden, akože historik to neskúma. Ak aj áno, tak len potajomky a výsledky sa zjavia „pozorne zabalené" a práve v tomto čase by to mali preskúmať aj naši historici. Veď už nikoho nemôžu súdiť za vojnový zločin masovej vraždy, avšak zodpovední sa boja škvrny na „dobrom" mene svojej krajiny.

14. 4. 2020, Mathoura, N.S.W. Austrália

 

Ján Kulík