Festival NSLP

Slovenskí osadníci v Srieme, v Báčke a Banáte

S drobným komentárom sme spracovali článok Slovenští osadníci ve Srěmu, v Báčce a Banátě od Ladislava Alina, uverejnený v publikácii Slovanský sborník, roč. V., 1886, č. 2, s. 62-64, v plnom znení sa nachádza na linku https://archive.org/details/slovansksbornk12unkngoog/page/n58/mode/2up

 

Slovenskí osadníci v Srieme, v Báčke a Banáte

 

Ako v mnohých podobných článkoch aj v tomto sa opakujú poznatky o počiatkoch sťahovania Slovákov na Dolnú zem, čomu sa teraz nebudeme venovať. Nachádzame v ňom však viacero zaujímavých informácií, ktoré stoja za zverejnenie. Príspevok je spracovaný z pohľadu autora v roku 1885 tak, ako bol koncipovaný pôvodný článok. Prijmite ho ako pohľad očami nezainteresovanej osoby, ani jazykovo, ani národnostne.

Hneď úvodom zacitujeme krátku časť – „mnoho Slováků opouští svoje dědiny jen proto, aby si opatřili výživy a výdělku, majíce pevný umysl, vrátiti se opět do své domoviny". Veru, takto sa to traduje, ale koľko ľudí toto predsavzatie dodržalo? Platilo to spočiatku aj pre prvých osadníkov, ktorí na Dolnú zem prichodili na letné práce, ale nakoniec sa rozhodli inak a natrvalo sa usadili v novom domove. V súčasnosti je to vari inak? Na Dolnú zem nechodili len nádenníci na sezónne práce, ale aj drotári, sklenári, ale aj rôzni podomoví obchodníci s čipkami, dreveným kuchynským riadom a pod.

V čase keď boli písané tieto riadky bolo ešte ďaleko od novej Československej republiky, a predsa sa tu môžeme dočítať o vzťahu Čechov k Slovákom – „Záleží nám na Slovácích, ať jsou kdekoliv, ať obývají nebetyčné Tatry, ať plochou rovinu uherskou, úrodnou Báčku a Banát, ať okolí velekrásné Frušky, vinorodý Srěm". Ako to však vo vzájomnom vzťahu Čechov a Slovákov nakoniec dopadlo, nie je zmyslom tohto príspevku.

Autor uvádza, že cirkevné, resp. politické spoločenstvo v Srieme tvorilo len tri slovenské osady: Starú Pazovu, Binguľu s Erdevíkom a Boljevce. V čase spracovanie pôvodného príspevku mala Stará Pazova 4 682 obyvateľov, z toho 3 626 Slovákov, prevažne ev a. v., 872 Srbov, 60 Nemcov, 100 Chorvátov a 24 Židov. K založeniu osady vyberáme – „Roku 1770 profesor na srbském gymnáziu Jan Bohn, Slovák augsburského vyznání, vymohl si u císařovny Marie Teresie dovolení, aby směl v Srěmu usadit pilný slovenský lid". Boli mu ponúknuté osady Pazovo, Tapavica a Kamendin, vybral si Pazovo, ktoré v tom čase obývali Srbi a chcel ju rozšíriť o novú slovenskú časť. V máji toho istého roku doviedol asi 200 rodín zo Selenče, ktoré si so sebou priviedli aj pôvodne bulkesského farára Samuela Španagela. Osadu doplnili aj maďarskí osadníci, ktorí sa však v priebehu ďalších rokov poslovenčili a o ich maďarskom pôvode svedčia už len mená.

 

Slovenskí osadníci v Srieme, v Báčke a Banáte

 

Kostol stavali deväť rokov a bol dohotovený v roku 1870 no bez veže, tú dostavali o šesť rokov. Staropazovská cirkev začala pôsobiť v roku 1770 a do vtedajšieho času (1885) v nej pôsobilo deväť farárov, medzi nimi aj „z vlastenecké rodiny Hurbanů, k níž náleží i básník Hurban-Vajanský". Neuvádza sa však konkrétne, o ktorého išlo, ale na tejto stránke v príspevku „Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia" zverejneného dňa 5. mája 2020 sa uvádza Vladimír Hurban (1850 – 1914) a v Hlase ľudu zo 7. októbra 2013 nachádzame príspevok o druhom Hurbanovi – „Konštantín Svatoboj Hurban žil v Pazove" (1858 – 1924). Do roku 1861 bola v osade jednotriedna škola, potom do roku 1876 dve triedy a do roku 1885 tri triedy s učiteľmi podľa počtu tried. Za celú dobu pôsobenia sa v nej vystriedalo 21 učiteľov.

Boljevce sú podľa počtu obyvateľov srbskou dedinou – Srbov 738 a Slovákov 442. Asi 30 rodín sa v roku 1847 presťahovalo zo Starej Pazovy a súčasne si založili cirkevnú filiálku prislúchajúcu k Starej Pazove. Obec mala svojho učiteľa a školu, ktorá slúžila aj za modlitebňu. Pri Boljevci sú menšie osady Dobanovce s pomerom obyvateľov Srbi/Slováci 1 600/28 a Kupinovo 1 200/35.

Ponúkame jeden odsek na prečítanie v origináli.

 

Slovenskí osadníci v Srieme, v Báčke a Banáte

 

V západnom Srieme sú dve obce vzdialené dva kilometre od seba – Binguľa a Erdevík. Osadili sa tu takmer naraz v roku 1858 so spoločným počtom obyvateľov – 2 500 Srbmi a 843 Slovákmi. Okolo Binguly sú ďalšie evanjelické osady Ljuba s počtom Slovákov 88, Šíd 81, Vizič 53, Gregurovce 56, Bačince 22, Strošince 37, Kuzmin 50, Neštin 140. Dovedna je v tejto oblasti okolo 1370 Slovákov evanjelikov a v celom Srieme asi 5 700. Ako je to v súčasnosti, prežíva slovenská komunita?

Väčšina sriemskych Slovákov je poľnohospodárov, niektorí najmä z Mitrovice, Binguly a Iloku sú nádenníkmi. Vo všeobecnosti sa im darí, no Boljevci, bývajúci na Sáve, sú často ohrozovaní povodňami.

Väčším počtom sú Slováci zastúpení v Báčke a Banáte, ale aj tam v prevahe evanjelikov. Súpis evanjelických osád v Báčke s počtom obyvateľov je v priloženom výreze:

 

Slovenskí osadníci v Srieme, v Báčke a Banáte

 

a v Banáte; Tu sú spísané osady Banátu z územia Srbska i Rumunska.

 

Slovenskí osadníci v Srieme, v Báčke a Banáte

 

V Banáte bolo v tom čase spolu 12 708 Slovákov evanjelikov a. v.

 

Ján Sabo z Prievidze

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články