Kulpínska svadba

Monografia Kišgeci/Vedec a nadšenec

Odrastali sme s vôňou konôp a chmeľu. Tak, ako sa týmto plodinám klaňali naši predkovia, – neskôr k nim pribudol ešte aj cirok, – takmer celú pracovnú dobu ich mal v úcte aj prof.Dr. Ján Kišgeci. Bol prvým doktorom chmeliarstva v niekdajšej veľkej Juhoslávii a uctievaným odborníkom v celej krajine, v regióne, Európe a vo svete. Sotva sa ešte niekde nájde väčší znalec dejín, výroby a spracovania chmeľu. O konopách možno vedel ešte viac.

 

Monografia Kišgeci/Vedec a nadšenec

 

Katarína Pucovská a Ján Kišgeci

 

Katarína Pucovská a Ján Kišgeci

 

Konopu velebil, avšak chmeľ je plodina, s ktorou svetová odborná verejnosť spája meno Jána Kišgeciho. Vôňa kystiek tejto liany a jej genetický kód sa hlboko vryli do chromozómu tunajšieho človeka. Ján Kišgeci sa od mladi snažil preniknúť do jej najhlbších záhad, ktoré nám ponúka v celej svojej osožnosti.

Keď sme sa v roku 1961 presťahovali ku gymnáziu, s Jankom Kišgecim sme sa stali susedmi a občas sme sa stretávali na ulici. On si neveľmi všímal malé dievča, avšak zvedavému dievčenskému oku nič neuniklo. Mladý študent vždy hrdo kráčal a každý jeho krok a vážna tvár vzbudzovali úctu. To, že bol aj mimoriadne schopný, som si uvedomila už v roku 1963 a potom aj v roku 1964.

Spomínam si na tie roky, vtedy celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva sa v čase oberačky vznášal nad dedinou a celým chotárom. Množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy prevažne mladého sveta. O peniaze v chmeľovej oberačke nebola veľká núdza, keďže sa v chmeli dalo dobre zarobiť. Ak tí cezpoľní „oberáči" peniaze predsa nemali, v predajni mohli zaplatiť bonmi, ktoré dostali za každú mierku, čiže „polkilu" naoberaných chmeľových hlávok. Bolo to ešte obdobie kedy vládla povojnová chudoba. Keď v tej finančnej núdzi našinec či inorečový nakúpil všetko čo k radosti potreboval, svoju dobrú náladu zdieľal s ostatnými. Radosť sa tak stále úmerne násobila a šírila.

V rokoch 1957 – 1960 bolo vysadených až 1500 ha nových chmeľníc a Báčsky Petrovec sa stal strediskom vojvodinského chmeliarstva. Preto neprekvapuje, že ešte pred tým (r.1954) v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená bola osobitná Výskumná stanica pre chmeľ a konope. Postupne prerástla v Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a neskôr ju úspešne riadil Dr. Ján Kišgeci.

Zo začiatku Výskumná stanica pre chmeľ a konope pôsobila na Pálenkášovom salaši. Tam bývala rodina Kosorušová, mojej mamina sestra s manželom a deťmi. Často sme k nim chodievali a keď bola chmeľová oberačka tam sme trávili celé dni. Okolo salaša boli neprehľadné parcely chmeľníc. V rokoch 1963/64 študent Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade Ján Kišgeci na tých parcelách robil pokusy pre svoju diplomovú prácu. Keďže sme sa my deti stále tam obšmietali, s radosťou sme pomáhali, keď nás ten vážny, pritom však celkom jednoduchý a skromný mladý študent o niečo požiadal. Vtedy sme sa aj my cítili nanajvýš dôležito. Za jeden jeho srdečný úsmev a predovšetkým za stručnú poučku o význame rastlín, s radosťou sme oberali chmeľové hlávky na rastlinách. Radosti a smiechu bolo aj vtedy, keď prichádzali pomáhať chlapci a dievčatá z gymnázia. Oberali chmeľ, sčitovali a vážili hlávky, balili vzorky na sušenie... a pritom si ešte aj dobre zarobili.

Keby sme vtedy boli vedeli, že sú tie pokusy vskutku začiatkom doktorskej dizertácie, naša hrdosť by iste mala omnoho širšie rozmery.

Mladý študent, rovnako ako neskôr doktor či akademik, pyšný nevedel byť.

 

Katarína Pucovská

 

Monografia Kišgeci vyšla na sklonku roka 2017 a jej zostavovateľom je Martin Prebudila. Do knihy vlastnými textami prispeli mnohé významné osobnosti, odborníci, vedci, spolupracovníci, novinári, priatelia...

Komentárov  

+3 #1 RE: Monografia Kišgeci/Vedec a nadšenecViera Benková 2017-12-17 14:05
Pána doktorovi, nášmu veľkému vedcovi a kamarátovi Jankovi aj touto cestou chcem zagratulovať k tejto významnej knihe a popriať mu ešte veľa zdravia a rokov vedeckej tvorby.
vbenková
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články