Kulpínska svadba

Čo jest, to jesť!

„Keď prišla zima, kúrilo sa vo veľkej murovanej peci a kým horel oheň, gazdiná pri jeho žiare pripravila zásmažku, vo veľkom kameninovom hrnci predvárala polievku, potom pridala zásmažku, hrniec strčila do pece, jedlo sa pekne dovarilo a na obed bolo hotové. Upiekol sa aj chlieb, lepňa na raňajky, rejteša, krumple na ťapši." Na toto, ale aj na zabíjačku v Báčke si radi spomína Natália Maliariková z Prievidze, praneter svetoznámeho architekta Michala Milana Harminca, pôvodom Kulpínčana. „Pamätám si, ako gazdiné naháňali najtučnejšiu sliepku, z ktorej bola tá chýrečná žltučká polievka s dlhými rezančekmi. Za ňou išlo varené mäsko s omáčkou a na koniec rejteša."

 

Čo jest, to jesť!

 

Chlieb na stôl, lepňa na raňajky

 

V peci sa piekol vysoký chlebík s bielou striedkou a zlatožltou kôrkou, ktorý ako tradičný doplnok väčšiny jedál nikdy nechýbal na stole Slovákov z Báčky. Keď sa piekol chlieb, na raňajky bývalo výborné „lepňa" z chlebového cesta, pomastené, posolené, cesnakom natreté.

 

Čo jest, to jesť!

 

V sobotu – rejteša

 

Obrovské čierne ťapše sa sádzali do pece, aby o chvíľu z nich vychádzalo voňavé, mastné jedlo. Či len bolo dobré! „Krumpľovo, oláskovo, kapustovo, makovo, jablkovo, grísovo..."

Zabíjačka!

Produkty zabíjačky bolo treba v krátkej dobe zjesť, nuž tak na stole často bývali jaternice, krvavičky – „hurky", potom „brezák" a jeho mladšia sestra „dorka" - obe vlastne tlačenky. Škvarky veľké ako orech, zaliate v masti, sa jedávali s chlebom a sudovou kapustou. Mäso, klobásy, sa vyúdili – u dobrého gazdu mali vydržať až do novej zabíjačky.

 

Čo jest, to jesť!

 

Krumple na ťapši

 

Vrcholom všetkého boli, sú aj budú „krumple na ťapši". Piekli sa tiež v peci, ale na akých plechoch! Marí sa mi, že snáď boli také veľké, ako polovice stola! Keď sa vytiahli z pece, horúce ako oheň sám, ešte sa na chvíľu nechali postáť na kameninovej dlažbe pitvora, aby sa zemiačky napili masti. A tie teda vedeli, čo je ich úlohou! Aj boli potom dobre napité a od klobásovej masti červené ako ten plameň čo ich piekol. Masť šušťala, prerastené mäsko škvrčalo, klobáska sa sama núkala na tanier.

 

Natália Maliariková sa narodila roku 1933 v Michalovciach. Jej otec, Michal Harminc je pôvodom Kulpínčan, rovnako ako aj jeho otcov brat, architekta svetového mena Michal Milan Harminc. Základnú školu zakončila v Budapešti a malú matúru v Petrovci, kde žila v rokoch 1944-48. Roku 1948 emigrovala na Slovensko, tam zakončila učiteľskú školu a do dôchodku pôsobila na základnej škole v Prievidzi. Ako penzistka robila tlmočníčku a sprievodkyňu maďarským turistom na Bojnickom zámku.

Viaceré jej spomienky na život v Báčke si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/pamaetnicek

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Tento náš smutný svet

Tento náš smutný svet je háj osikový,
nie je v ňom tichučkej hodiny života.
Obor zeme našej je veľký cintorín. –
Nič nie je peknejšie jak keď anjel v prachu
s osudom bojujúc na hroboch víťazí.

A v tom sveta jasne

A v tom sveta jasne
v tom plamennom mori
čo vlastne je krásne?
....
Večne krásne jest:
Život! V živote – perla večnosti sôvesť:
jediná nemrie, nehasne...

 

Posledné komentáre

Posledné články