Mať čas a byť vďačný

Ľutujem, nemám čas. Takúto vetu a podobné ospravedlnenia, alebo skôr výhovorky, používame čoraz častejšie. Hnaní sme akousi neukojiteľnou túžbou po úspechu, alebo nejakom víťazstve. Ženieme sa do roboty, do úpravy seba a svojho príbytku, do kúpy potrebných, ba aj celkom zbytočných vecí... Mám kamarátku zo Slovinska, s ktorou sme sa zoznámili ešte v základnej škole a ktorá si, akýmsi zázrakom – je matkou troch detí a úspešnou architektkou – každoročne, už päťdesiat rokov nájde čas a obyčajne vlastnoručne urobí vianočné gratulácie a zasiela ich svojim blízkym.

 

Mať čas a byť vďačný

 

Mať čas a byť vďačný

 

Mať čas a byť vďačný

 

Nájsť si čas. Mali by sme viac spoznávať sami seba, byť sami sebou a mať radi seba a iných. Je v poriadku, ak teraz nemáme všetko, čo chceme, veď ho možno časom získame. No, v skutočnosti mnohé z toho všetkého ani nepotrebujeme. Najčastejšie ide o zbytočné hromadenie vecí. To čo však stále potrebujeme je teplá ruka, teplé slovo, teplé pohladenie... Teda, svojich najbližších, rodinu a priateľov. Moderná doba a vysoké pracovné nároky nás však nútia podávať čoraz vyššie výkony na úkor vlastného súkromia. Naháňame sa neraz aj za mnohým nereálnym, nepolapiteľným. Pritom sa zbytočne vyčerpávame a neraz, keď sa napokon ozvú výčitky svedomia, sami seba karháme, že odsúvame dôležité súkromné záležitosti.

V roku 2020 si nachádzajme čas pre tých, čo sú nám dôležití a nech sú všetky tie spoločne strávené chvíle šťastné a radostné. Nech sú nám také aj všetky dni v roku! Nezabudnime byť za také chvíle vďační. Lebo, vďačnosť je ovocím ducha.

 

Katarína Pucovská