Literárne úspechy Zdenky Valentovej Belićovej

Cena Stražilovo sa udeľuje za najlepšiu básnickú zbierku vydanú v Brankovom kole v priebehu roka, za básne pôvodne napísané v srbčine. Túto prestížnu literárnu cenu včera udelili rovnoprávne trom autorom: Zdenke Valentovej Belićovej, Markovi Milovanovićovi Marunovi a Milanovi Gromovićovi. Naša prekladateľka a poetka Zdenka Valentová Belićová vo svoje druhej básnickej zbierke Apokrifi po Lilit i druga prokletstva demystifikuje patetické a rozpoznateľné vzorce básnenia na tému žien, resp. vzťahu medzi mužskými a ženskými princípmi. Táto zbierka vyšla vo februári v Brankovom kole po srbsky (v pôvodnej podobe) a nedávno pred dvomi týždňami vyšla aj po slovensky Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia vo vydaní Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Literárne úspechy Zdenky Valentovej Belićovej

 

Literárne úspechy Zdenky Valentovej Belićovej

 

„Apokryfy, ako skryté alebo zakázané texty vždy patrili do nekanonickej literatúry a boli tajne šírené na verejnosti," vysvetlila porota a poznamenala, že Lilith, Adamova prvá manželka, bola vyrobená nie z jeho rebra ako Eva, ale zo zemského blata ako samotný Adam. Od súčasnej Lilith sa očakáva ospevovanie Erosa a Thanatosa. Zhodnotila odborná porota, ktorá svoje rozhodnutie udeliť cenu Stražilovo Zdenke Valentovej Belićovej takto zdôvodnila:

„Z celej knihy vanie dych vzdelanej poetky, omytej kultom knižnice, v realizovanej symbióze lyrického a filozofického podávania, takého čo chce znovu preskúmať mytologické a biblické matrice a vylepšiť ich vlastnou víziou sveta, ktorú poézia najadekvátnejšie umožňuje." Uvádza sa v zhodnotení poroty, ktorá tiež dodáva, že Zdenka Valentová Belićová prináša neustále otázky a relativizuje kanonizované názory na tieto najväčšie problémy.

Keďže Zdenka cenu získala za srbsky napísané básne, nie prekladové, samým tým sa otvára otázka dvojdomosti autorov, ktorí súčasne patria do viacerých literárnych kontextov, ich súbežnej tvorby vo viacerých, v tomto prípade dvoch jazykoch.

„Vnímam seba ako úplne dvojdomú autorku, nedokázala by som sa zrieknuť ani jedného jazyka, v ktorom tvorím – ani srbčiny a ani slovenčiny, aj keď si uvedomujem, že takáto situácia otvára zároveň otázky viditeľnosti, kulturologickej príslušnosti a podobne. Mienim, že by sa človek nesmel ohraničovať týmito parametrami. Myslím si, že je cena Stražilovo a vydanie zbierky v chýrečnom Brankovom kole, známeho dlhou tradíciou, ale aj každodenné pôsobenie a prítomnosť v srbskom kultúrnom živote, potvrdením začlenenosti do srbského jazykového kontextu," vysvetľuje laureátka.

O začlenenosti do slovenského jazykového kontextu Zdenky Valentovej Belićovej svedčí nedávno úspešne obhájená dizertačná práca na Slovensku, na Univerzite Komenského na Katedre estetiky z oblasti literatúry, ako aj skutočnosť, že obe jej básnické zbierky boli publikované a prezentované v Bratislave. O začlenenosti do tretieho – slovenského vojvodinského kontextu azda ani netreba hovoriť – mohli by sme iba uviesť redigovanie nášho literárneho mesačníka Nový život a pôsobenie na poli literatúry a kultúry na Dolnej zemi.

„Už samotný názov zbierky Apokryfy podľa Lilith signalizuje, že lyrická hrdinka zbierky nebude len také hocaké žieňa, ale žena silná, stvorená z prachu zeme, rovnako ako Adam, žena nezávislá, ktorá sa odmieta podrobiť zaužívaným konvenciám, ktorá je ochotná za takýto svoj postoj prebrať zodpovednosť a znášať tie najťažšie následky v podobe vlastného zatratenia. Je to zásadný postoj svedčiaci o tom, že hodnoty a ideály sú viac, než je púha existencia, a tak sa básnická výpoveď Zdenky Valentovej-Belićovej v aktuálnej zbierke prejavuje aj ako silný ideový a humanistický apel, taký aktuálny v dnešnej dobe. A v týchto a takýchto intenciách sa nesú takmer všetky básne zoradené do štyroch cyklov a to Apokryfy podľa Lilit, Stretnutia, Tma a Prolegomena k dnešnému dňu," uvádza recenzent Ladislav Čáni.

Na ukážku ponúkame báseň Poézia v originály – v srbčine a v autorkinom preklade do slovenčiny

POEZIJA

Ja imam kuću.
Kuću od slova
od noćnih mora,
kuću bez krova
od promaje, vatre...
Vruća mi kuća
plamen me satre...
Kuća bez pruća,
u etar se diže,
nebu se vraća.
Sve niže
niže...

Poézia

Už mám dom.
V ňom sto slov
zo zlých snov,
na ňom krov,
z prievanu, plameňa...
Horúce znamenia...
V ohni mi vzbĺkla
kuťa bez prútia,
do éteru stúpnu,
výpary z plesa,
kým verš mi
do výšin už klesá,
klesá...

 

Katarína Pucovská