Kulpínska svadba

Botanici Kupčokovci – otec a syn

Náhodne sme natrafili na meno pukanského lekára MUDr. Samuela Teodora Kupčoka, ktorý mal pôsobiť nielen v Kysáči, ale aj v Kovačici. Prvú informáciu sme získali zo stránky Pukanca https://www.pukanec.sk/samuel-kupcok/ll/1/sm/73983/.html, kde sa uvádza text v súvislosti s jeho otcom – „Neskôr botanizoval aj so synom MUDr. Samuelom Teodorom nielen v okolí Pukanca, ale aj v okolí Brezna, v Nízkych Tatrách, v oblasti Fruškej Gory, v Kysáči, kde syn pôsobil ako lekár". No na stránke http://archiv.podbrezovan.sk/region/tlac/horehr05/h05227.html sa pre zmenu uvádza – „Svoj plodný život zasvätil poznávaniu flóry v okolí Brezna, Pukanca, v teritóriu Nízkych Tatier a v slovenskej obci Kovačica v juhoslovanskej Vojvodine". Oba varianty oblastí botanizovania sa opakujú na niekoľkých internetových stránkach. V druhom prípade sa však nespomína spoluúčasť syna.

 

Österreichisches Biographisches Lexikon

 

Österreichisches Biographisches Lexikon

 

Pretože sme na stránkach vojvodinských obcí a organizácií, ako aj nám dostupných publikáciách, nenašli žiadnu zmienku o pôsobení MUDr. Samuela Teodora Kupčoka, obraciame sa na vás dolnozemcov, či by ste mohli pomôcť s dôkazom hodnovernosti o mieste jeho pôsobenia. Predpokladáme, že to bude skôr Kysáč ako Kovačica.

Prečo sa o neho zaujímame? Nuž preto, že so svojim otcom Samuelom Kupčokom, ako je to spomenuté v prvom prípade, boli výnimočnými botanikmi, keď spolu zostavili herbár s 24 000 (resp. 27 000) exemplármi rastlín. Aj v tomto prípade nachádzame rozdielne údaje, tu by sme však mohli považovať za hodnoverný údaj ten, ktorý pochádza od súčasného vlastníka herbára Národného múzea v Prahe, teda 24 000. Neopomenuteľné je aj to, že v spomínanom herbári by sa mali nachádzať aj rastliny z výskumu v oblasti Kysáča no aj to, že u vás na Dolnej zemi niekedy pôsobil tak významný lekár a botanik.

Uveďme niekoľko základných biografických údajov o oboch aktéroch. Otec, učiteľ Samuel Kupčok sa narodil 21. apríla 1850 rodičom Jánovi Kupčokovi, čižmárovi a Márii, rodenej Dudovej v Brezne nad Hronom (vtedajší názov, neskôr už len Brezno). Základnú ľudovú školu absolvoval v roku 1862 v Brezne, potom prestúpil na známe revúcke gymnázium. Tu bolo za krátke dvanásťročné obdobie vychovaných viacero národne uvedomelých a odborne pripravených mladých mužov. Okrem iných predmetov boli odborne školení aj zo základov botaniky vďaka učiteľom prírodovedy Mieroslavovi Kovalevskému a Kvetoslavovi Holubovi. Po ukončení gymnázia mal viacero ponúk, no natrvalo zostal učiteľom v Pukanci, kde aj 26. júla 1914 zomrel. Pochovaný bol v deň vyhlásenia prvej svetovej vojny – 28. júla 1914.

Syn, neskorší doktor Samuel Teodor Kupčok, sa narodil 27. marca 1879 v Pukanci a zomrel v Banskej Štiavnici 2. marca 1967, pochovaný je v cintoríne Frauenberg. O jeho štúdiách nachádzame len krátku zmienku v novinách Pohronie, regionálny týždenník Levice, ročník LXVII., č. 11, 20. marca 2012, s. 7 – „Po maturite sa s pomocou českých vlastencov dostal na štúdium medicíny do Prahy. Tam pracoval v študentskom spolku Detvan, Ako lekár pôsobil vo Futogu a potom v Kysáči Báčke. Na Slovensko sa vrátil po vzniku ČSR a pôsobil najskôr v Bátovciach a potom v Banskej Štiavnici". Týmto sa nám vymedzilo obdobie pôsobenia v Kysáči. Iný dôkaz o pôsobení v Kysáči nachádzame v zdroji – Národnie noviny, ročník XLVIII., č. 119, dňa 11. októbra 1917, s. 3, kde v rubrike – Spolkové správy. Kto je členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti? nachádzame súpis členov z Kysáča a medzi nimi aj meno Dr. Samuel Kupčok a Marienka Kupčoková (jeho manželka).

Len pre zaujímavosť uvedieme aj ostatné tam nachádzajúce sa mená členov muzeálnej spoločnosti z Kysáča – Samuel Bičiar, Karol Langhoffer, Vladimír Mičátek, Matej Nemečkay, Pavel Križan, Pavel Kováč, Ján Podhradský, Peter Šimkovic, Michal Marčok, Michal Kováč ml., Michal Schuster, Emil Hrivnák a dve inštitúcie Ľudová banka a Čítací Spolok.

Na pukanskej stránke sa uvádza, že ako lekár pôsobil na rôznych pozíciách – od marca 1923 ako okresný lekár, ale aj ako zdravotný referent Okresného úradu v Banskej Štiavnici, a od decembra 1924 ako hlavný lekár Okresnej robotníckej poisťujúcej pokladnice. Našli sme aj ďalšie zdroje – Výročné správy Štátnej československej priemyselnej školy v Banskej Štiavnici, kde v ročníku 1931-32 je uvedený medzi tzv. výpomocnými učiteľmi ako okresný lekár so zameraním na zdravovedu a prvú pomoc pri úrazoch a v ročníku 1945-46 už Štátnej priemyselnej školy v Banskej Štiavnici ako zdravotný radca so zhodným zameraním. Za botanickú prácu bol odmenený cenou Matice slovenskej.

Často sa uvádza, že práca Kupčokovcov bola viac známa v zahraničí ako doma, ale ani na Slovensku sa na nich celkom nezabudlo, lebo nám ich pripomínajú súpisy rôznych inštitúcií, tak napr. Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Banská Bystrica na stránke https://www.vkmk.sk/download_file_f.php?id=1041473 v Kalendári výročí na rok 2019 v odseku „Herbár zostal v Prahe (105. výr. úmrtia)", sa o Kupčokovcoch dozvedáme nové informácie – „Samuel Kupčok (otec) maturoval v roku 1870 a bol usilovným a svedomitým žiakom. Jeho túžbou bolo štúdium medicíny, na ktoré nemal ako sirota prostriedky. Preto prijal pozvanie pukanského ev. a. v. zboru za učiteľa. Pozvanie nebolo náhodné. Cirkevníci sa obrátili na riaditeľa gymnázia Augusta Horislava Škultétyho a na jeho odporúčanie Samka pozvali. Prijal ho ešte ev. farár Samuel Holuby za ročný plat 200 zlatých ako výpomocného učiteľa. Po absolvovaní štátnej skúšky s platom 300 zlatých ročne učil prvákov a druhákov v evanjelickej škole. Zo začiatku býval v podnájme u pána Leleka, cirkevného dozorcu. Neskôr po sobáši s Pavlínou Gubíkovou sa nasťahoval do domu svokra Pavla Gubíka, pukanského notára. Tu našiel zázemie pre svoju vedeckú činnosť. Andrej Kmeť bol v tom čase už uznávaným botanikom a Kupčok sa od neho učil a jeho určeniam rastlín veril. Na žiadosť A. Kmeťa zbiera aj semená, lišajníky a machy. Kmeť zasa na prosbu Kupčoka robil jeho synovi, študentovi medicíny v Prahe, ručiteľa a posielal odporúčania na udelenie štipendia. Kontakty s A. Kmeťom v oblasti botaniky trvali najmenej štrnásť rokov a poznamenali ich odborný rast. Vypracovali sa na popredných botanikov, a tak významnou mierou prispeli k poznaniu kveteny Slovenska, predovšetkým však kveteny z okolia Banskej Štiavnice a Pukanca, o ktorej nebolo dovtedy v odbornej literatúre takmer žiadnych správ". Tu sa však nachádza informácia nateraz hodnotená ako chybná– „so synom v slovenskej obci Kovačica v srbskej Vojvodine". V kalendári sa na záver príspevku uvádza – „Zrejme najvzácnejším dielom Samuela Kupčoka bol herbár, do ktorého zozbieral viac ako 27 000 exemplárov rastlín (doplňoval ho i syn) a pred 80 rokmi, roku 1934, ho pod názvom Herbarium Kupčokianum získalo Národné múzeum v Prahe. Spracoval Pavol M. Kubiš". Ako možno vysledovať, i tu je iný počet exemplárov, ako sme už písali v časti o Národnom múzeu v Prahe, ale nachádzame tu aj ďalšiu nepresnosť vo vyjadrení „v roku 1934, ho pod názvom Herbarium Kupčokianum získalo Národné múzeum v Prahe. V pukanskom zdroji sa upresňuje výraz „získalo" a dozvedáme sa, že Národné múzeum v Prahe herbárium kúpilo za 300 tisíc korún.

V bohatom zdroji pukanskej stránky nachádzame aj informácie, že – v našej flóre sú viaceré rastliny pomenované podľa Samuela Kupčoka alebo Kupčokom určené, napr. Rubus, Rosa, Viola, Centaurea, Mentha. Náš náruživý zberateľ spolupracoval aj s Jozefom Ľudovítom Holubym, ktorý mal blízky vzťah k Pukancu, Karlem Dominem, Josefem Podpěrem, z maďarských botanikov s Vincem Borbásom, J. Simonkaiom (nachádzame iba meno Lajos Simonkai (1851-1910)), A. Czereyom, Árpádom Degénom, Antalom Margittayom, Sándorom Jávorkom a zo zahraničných s W. O. Fockem, W. Beckerom, J. Chrystiansenom, H. Soudrem".

Spomienku na MUDr. Samuela Teodora Kupčoka nachádzame aj medzi Osobnosťami Banskej Štiavnice na stránke https://www.virtualna-banska-stiavnica.sk/virtualna-stiavnica/osobnosti-banskej-stiavnice/osobnosti/&p=8, no tu je aj jeho manželka Kupčoková Mária *27. apríla 1879 Brezno – †1.novembra 1941 Banskej Štiavnici, spisovateľka, prekladateľka, ktorá v rokoch 1924 – 1941 žila v Banskej Štiavnici a v rukopise zanechala prácu o Márii Pischlovej, Sládkovičovej Maríne. Uvádza sa, že aj manželka bola s ním v Kysáči.

Zo zahraničnej produkcie uvádzame publikáciu zo stránky http://www.biographien.ac.at/oebl/oebl_K/Kupcok_Samuel_1850_1914.xml, kde sa nachádza Österreichisches Biographisches Lexikon s heslom Kupčok, Samuel (1850-1914), Botaniker.

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články