Kulpínska svadba

Bíreši – pomocníci na gazdovstve

Téma „čeľaď a čeľadníci" bola známa aj na Dolnej zemi, no skôr s pomenovaním – bíreš. Takto nám to tato rozprávali pri ich spomienkach na Kysáč. Aj oni mali bírešov, od ktorých požadovali práce, niekedy aj navyše, ale väčšinou len v dohodnutom rozsahu. Vtedy sme nevedeli, že na tento spôsob zamestnávania existoval nejaký „predpis". Na bírešov si zaiste spomenie viacero čitateľov tejto stránky, možno už len sprostredkovane od starých rodičov, a preto poteší, ak si ich spomienky, reakciu, resp. doplnenie témy budeme môcť prečítať. Čerpali sme z publikácie, ktorá bola napísaná pre „predstavených obcí", najmä richtárov. Bola síce vydaná v roku 1853 v Prahe pre české kráľovstvo, no možno ju považovať za platnú aj v Uhorsku, keďže to bolo v čase Rakúsko-Uhorska a k nemu vtedy patrilo aj Česko.

 

Bíreši – pomocníci na gazdovstve

 

V publikácii pod heslom „čeliadka" nachádzame túto definíciu

 

V publikácii pod heslom „čeliadka" nachádzame túto definíciu

 

Celú publikáciu možno čítať TU:

https://books.google.sk/books?id=r6UcZ0867y4C&pg=PA1&hl=sk&source=gbs_toc_r&cad=3#v=onepage&q&f=true

Prepis textu zo švabachu: „Každý, wesnický hospodář má k swým domácjm a hospodářským prácem lidj zapotřebí, kteřj se na gistý čas proti mzdě do služby přigjmagj a čeledjnowé aneb čeládka služebnj slowau". Slovo čeleď je v českom slovníku vysvetľované ako „nájomní pracovníci v poľnohospodárstve", slovenský výkladový slovník však tento význam rozširuje – „robotník pracujúci na súkromnom hospodárstve za mzdu, stravu a byt, inak paholok, sluha". Slovo bíreš, používané na Dolnej zemi, má slovníkový význam „sluha na panskom veľkostatku", no nemusí to byť len veľkostatok.

Ďalší text budeme prepisovať do súčasnej slovenčiny tak, aby tu zverejnený text bol zrozumiteľný, preto nahradzujeme slovo čeľadník slovom bíreš a slovo hospodár priliehavejším slovom gazda.

Bíreši sa stávali domácimi spoločníkmi rodiny, ktorá ich do služby prijala a na ich vzájomnom dobrom vychádzaní v porozumení bol závislý chod gazdovstva. Aby sa tento domáci pokoj upevnil, bol úradne vydaný čeľadný poriadok, ktorý vymedzil práva a povinnosti oboch strán. V ňom sa tiež ustanovuje spôsob riešenia sporov, ktoré sa vkladá do rúk richtára, preto nestačí ak richtár poznal len tento poriadok, ale musí poznať aj mnohé „dedinské" okolnosti, ktoré môže vzájomné spolužitie ovplyvňovať. Takže nazrime hlbšie do predpisu, pôvodne platného už od roku 1782, ktorý obsahuje spoločne 67 paragrafových záznamov práv a povinností oboch strán – gazdu aj bíreša. Nebudeme preberať všetky časti, posnažíme sa však vybrať tie najpodstatnejšie, a možno aj najzaujímavejšie znenia.

Najprv sú uvedené povinnosti čeľade a hneď v prvom paragrafe sa rozpisujú: „Každý čeľadník je povinný svojmu hospodárovi nielen všetky služby, ku ktorým sa zaviazal, poriadne a ochotne vykonávať, ale aj tie, ktoré sa pod dojednanou službou podľa slušnosti a práva rozumejú". Ďalej sa nachádza popis situácií, ak by prišlo k rozporom medzi bírešom a gazdom ohľadne rozsahu plnenia uvedeného prvého paragrafu.

Krátke zhrnutie ďalších paragrafov:
– ak by sa plneniu povinností vyhýbal, môže byť k nim prinútený, no v prípade vzniknutej škody túto musí nahradiť, prípadne odslúžiť;
– k svojmu pánovi sa musí chovať úctivo a poslušne;
– prípadnej škode musí všemožne zabrániť, ak to mohlo byť v jeho silách a škode nezabránil, musí ju nahradiť;
– musí plniť všetky všeobecné pravidlá služby, ak je však medzi ním a pánom uzavretá samostatná písomné zmluva, musí ju plniť;
– podľa doterajšej zvyklostí sa bíreš predstavuje „úradu", aby vedeli o jeho zmluve;
– predstavovanie „úradu" sa koná raz ročne a to na Nový rok, služba sa tiež uzaviera na jeden rok;
– pri tomto akte sa nesmú konať žiadne pitky ani oslavy;
– na vystúpenie z predchádzajúcej a vstupu do novej služby majú bíreši tri dni;
– ak bíreš prechádza z panstva do panstva, musí mať na tento prestup úradné potvrdenie (konsens), bez ktorého nesmie byť nikde prijatý;
– písomné potvrdenie musí odovzdať gazdovi, ktorý ho doručí richtárovi na novom mieste, kde sa nanovo zapíše do bírešskej knihy;
– ak by bol bíreš ubytovaný bez tohto povolenia, bude bíreš pokutovaný peňažne, no gazda potrestaný väzením, alebo nútenou prácou;
– dohodnutá mzda musí byť na úrade zaznamenaná v bírešskej knihe;
– medzi bírešmi nesmie prísť k žiadnej dohode na zvýšenie platu, resp. oslobodenia od niektorých prác, no ak by sa tak stalo, musia byť za to potrestaní;
– nový bíreš, ktorý doteraz v takejto službe nebol, musí mať od vrchnosti z miesta pobytu „vysvedčenie" o rode a správaní, ale aj súhlas od rodičov či poručníka;
– aby ľudia neboli bez práce, čo by prinášalo len problémy, úrad sa musí postarať o zabezpečenie služby vlastnými silami alebo im musí pomáhať pri hľadaní novej služby;
– ak má rodina viacero detí, ktoré na svoju robotu nepotrebuje, musí magistrát obce viesť rodičov k tomu, aby ich dali do služby, rovnako sa to týka aj sirôt;
– služba je dohodnutá vtedy, ak gazda povie bírešovi osobne, že ho do služby prijíma a bíreš odpovie, že službu prijíma;
– pri uzatvorení zmluvy sa vypláca preddavok, ktorý však nesmie byť vyšší ako dvanástina zo mzdy;
– ak gazda bíreša pre zlé chovanie do služby neprijme, musí preddavok odovzdať úradu, ktorý ho následne použije na podporu chudobných, ak by však gazda dôvod na to nemal, preddavok pripadne bírešovi;
– ak by bíreš po prevzatí preddavku do služby nenastúpil, môže byť do nej prinútený, resp. za to potrestaný;
– ak by bíreš prijal preddavok od dvoch gazdov, bude za to potrestaný a musí prednostne nastúpiť do služby u toho, od ktorého prijal prvý preddavok; druhému musí preddavok vrátiť, ak by však gazda o prvom preddavku mohol vedieť, preddavok prepadne v prospech chudobných a taký gazda bude potrestaný buď peňažne alebo telesne;
– výška mzdy sa stanovuje po vzájomnej dobrovoľnej dohode;
– lákanie bíreša do inej služby so sľubom rôznych výhod sa trestalo najmä telesne;
– ak sa bíreš k svojej službe staval lenivo, neslušne či odmietavo len z dôvodu, aby ho gazda zo služby prepustil, bude potrestaný a do služby so všetkou prísnosťou donútený;
– všetci vchádzajúci do maštalí, na povaly, drevární a iné nebezpečné miesta (seno, slama) môžu používať len zabezpečené osvetlenie, nie otvorený oheň;
– bíreš nesmie bez povolenia gazdu navštíviť krčmu ani tanečnú zábavu, a ak na to dá gazda súhlas, bíreš sa musí na dohodnutý čas vrátiť;
– ak by bíreš svojvoľne zo služby zbehol, musí byť dolapený a gazdovi na pôvodné miesto vrátený;
– po návrate si musí službu dokončiť a prípadnú stratu nahradiť finančne alebo dlhšou službou a až potom nastúpiť na trest za zbehnutie;
– ak niekto zbehnutého bíreša prichýli, musí pôvodnému gazdovi vzniknutú škodu nahradiť a navyše sa podrobiť trojdennému väzeniu o vode a chlebe;
– ak by bíreš o svojom gazdovi ohováračné reči šíril a richtár by sa ich dozvedel, bude telesne potrestaný;
– pri skončení služby musí všetky jemu zverené veci odovzdať gazdovi nepoškodené;
– väčšie previnenia sa majú ohlásiť richtárovi, za ne sa potom trestá vyššími trestami, najviac však desiatimi ranami;
– všetci bíreši ako aj pomocníci majú zakázané akékoľvek hazardné hry;
– pre všetkých ubytovaných na gazdovstve platí, že muži a ženy musia byť v oddelených miestnostiach.
A teraz o povinnostiach gazdu:
– gazda má byť pre svojich bírešov príkladom, má s nimi zaobchádzať kresťansky, aby si tak získal vážnosť, lásku a dôveru;
– dohodnutú mzdu musí v stanovenom čase pravidelne vyplácať a plniť všetky dohodnuté podmienky, ku ktorým sa zaviazal;
– gazda musí ďalších pomocníkov (pastierov a služobníkov) poučiť, čo napr. nesmú pripustiť pri pasení dobytka, ak by však sám prikázal niečo zakázané, teda poškodzovanie susedov, môže byť za to potrestaný až trojdňovým väzením;
Bíreš môže dať legálnu výpoveď zo služby v prípadoch:
– ak gazda navždy opustil vlasť;
– ak má ťažkú chorobu, ktorá mu nedovoľuje vykonávať dohodnuté práce;
– ak vstúpi do stavu manželského;
– ak ho rodičia v starobe na svoj majetok povolajú;
– ak získal majetok dedičstvom a musí ho spravovať;
– ak sa gazda chová násilne a neľudsky k nemu i ostatným služobníkom.
Gazda môže vypovedať službu bírešovi v prípadoch:
– ak službu, na ktorej sa s gazdom dohodli, nemôže z akýchkoľvek dôvodov plniť;
– ak sa previnil krádežou, spreneverou alebo iným zločinom, ktorý sa vzťahuje na gazdu;
– ak podľahol opilstvu, a to nielen na verejnosti, ale aj v dome gazdu.

Sťažnosti a žaloby sa predkladajú richtárovi, ako na prvú inštanciu, no ak on sám nemôže prípady vyriešiť, rozsúdi ich za prítomnosti prísažných, resp. ich postúpi na súd. Ak ktorákoľvek strana nebude s rozhodnutím richtára spokojná, môže si vyžiadať písomný zápis, s ktorým sa obráti na vyššiu inštanciu.

Vrchnostenský úrad sa na konci roka pýta každého bíreša, či mu bola mzda v priebehu roka pravidelne vyplácaná. Ak bíreš pracoval aj nad rámec dohodnutých prác, prípadne za dobré správanie, mu môže gazda dať samostatnú odmenu, ktorá sa však nepovažuje za povinnosť, ale za preukázanie dobrotivosti gazdu k svojmu bírešovi. Ak sa bíreš stravuje v rodine gazdu, tento si za to môže stiahnuť štvrťročnú mzdu.

Jeden výtlačok tohto poriadku musí byť verejne prístupný v kancelárii richtára. Na začiatku roka musia byť všetkým bírešom prečítané potrebné paragrafy kvôli oboznámeniu sa s ich obsahom.

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články