Kulpínska svadba

Gróf Andrej Hadík

Život grófa Andreja Hadíka (1710 – 1790) je opradený záhadami – neznámou dodnes zostala aj jeho národná identita. Slováci hovoria, že je Slovákom, keďže sa narodil na Žitnom ostrove na území Slovenska, Maďari tvrdia, že má pôvod v meste Ostrihome alebo Kőszegu (Maďarsko), Rakúšania si ho tiež privlastňujú, keďže od mladi a do smrti slúžil vo Viedni ako veliteľ rakúsko-uhorských vojsk. Z českých zdrojov sa možno dozvedieť, že bol potomok českých exulantov. Vojvodinčania sa s ním tiež môžu pochváliť, keďže výrazne ovplyvnil rozvoj tohto územia, po tom ako v roku 1769 získal rozsiahle futocké panstvo. To, že sa s otcom dopisoval po slovensky by iste mohlo bližšie určiť aj jeho korene a to že sa identifikoval s Futogom a k menu si pridal predikát Andreas Graf Hadik von Futak (z Futogu), by predsa mohlo naznačiť jeho bližší vzťah k slovanstvu. Hadík umrel vo Viedni, no na jeho želanie ho pochovali vo Futogu, kde dodnes stojí jeho kaštieľ, v ktorom v súčasnosti sídli stredná poľnohospodárska škola. K rozvoju Vojvodiny gróf prispel zúrodňovaním Turkami spustošených území, ale aj osídľovaním Báčky a Sriemu, okrem inými etnickými skupinami, aj Slovákmi. Aj vďaka Andrejovi Hadíkovi žije dodnes v okolí Petrovca významná slovenská komunita. Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína sa mu za to odvďačilo bustou v Petrovci, na nádvorí katolíckeho kostola, ktorú odhalili na sklonku roka 2022.

 

Bustu Andreja Hadíka v Petrovci počas odhalenia postrážili husári

 

Bustu Andreja Hadíka v Petrovci počas odhalenia postrážili husári

 

Okrem Futogu, k futockému panstvu patrili aj Begeč, Hložany, Kysáč, Piroš (Rumenka) a Petrovec. V knižočke Báč-Sriemskí Slováci (z roku 1888) zostavovateľa Félixa Kutlíka nachádzame viaceré zmienky o Andrejovi Hadíkovi. Tak napríklad na str. 64 v prvej vete textu o Petrovci píše: "Mestečko Petrovec leží v Báčke na panstve niekedy Haďíkovskom." Podobne sa uvádza aj o Hložanoch: "Chotár hložanský bol nekdy gr. Hadikov-ský," a o Kysáči je záznam: "Obec táto leží v Báčke, v blízkosti rimského šiancu, na panstve nekdy Hadikovskom." V ďalšej knihe Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch (z roku 1930) zostavovateľa Adama Vereša, o Hložanoch a hložianskom cirkevnom zbore píše Samuel Širka, farár hložiansky. V texte okrem iného uvádza, že futocké panstvo potrebujúc pracovných síl počalo hornozemských Slovákov osádzať v Petrovci, v Kysáči a v Hložanoch. „Nie za dlho futocké pánstvo premenilo pána, majiteľom sa stal gróf Andrej Hadík. Tento znajúc, že kde ľud sriadenej cirkve, chrámu a farára nemá, stále ani nezostane, preto sa snažil, aby v Hložanoch bola utvorená ev. cirkev. Starším obce prisľúbil vyprostredkovať od vrchnosti dovolenie založiť cirkev, postaviť modlitebnicu a školy."

Podľa slovenských bádateľov Hadíkovci boli slovenský zemiansky rod z Turčianskej stolice. V priebehu XVI. a XVII. storočia boli evanjelikmi, aby sa v XVIII. storočí vrátili ku katolicizmu kvôli rýchlejšiemu napredovaniu na spoločenskom rebríčku a ľahšiemu získavaniu privilégií.

K zabudnutému Andrejovi Hadíkovi, znamenitej osobnosti všetkých krajín, ktoré tvorili habsburskú monarchiu, sa dnes čoraz častejšie vracajú vo všetkých jej niekdajších územiach. Záujem vzbudzuje jeho úspešná vojenská kariéra, ale aj blízky vzťah s Máriou Teréziou. Cisárovná si šikovného husárskeho veliteľa veľmi obľúbila, čo brali do ohľadu aj tvorcovia známeho súsošia uprostred Viedne, najvýznamnejšieho pamätníka na habsburskú monarchiu, na vrchole ktorého vo výške takmer dvadsať metrov sedí na tróne cisárovná a obklopená je množstvom ďalších sôch, najvýznamnejších osobností z obdobia jej vlády a medzi tými jej najbližšími je aj Andrej Hadík (Andreas Hadik). Veľká socha Andráša Hadika na koni sa nachádza aj v Budapešti a aj tá vzbudzuje veľký záujem turistov a mládeže. Aj busta v Petrovci môže prilákať mnohých návštevníkov.

 

Premiéra maďarského filmu Hadik bude v marci

 

Premiéra maďarského filmu Hadik bude v marci

 

O Hadíkovi a Márii Terézii je natočených viacero seriálov a filmov a najnovšie z Maďarska prichádza správa o skorej premiére filmu Hadík. O maršalovi Hadíkovi sa možno viac dozvedieť z maďarskej či nemeckej Wikipédie, keďže maďarské zdroje pokladajú Andrása Hadika za maďarského génia a rakúske ho zaraďujú medzi svoje najúspešnejšie vojenské osobnosti.

Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo v Kulpíne, ktorého predsedom je prof. Dr. Ján Kišgeci už niekoľko rokov realizuje veľký projekt Gróf Hadík – život a dielo.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články