Svadba u Kulpinu

Dr. Janko Šafárik, Slovák, zaradený medzi srbských vedcov

„ Bratský slovenský národ, bohato odmenil srbstvo tým, že mu dal do služieb a adopciu synovca významného slavistu Pavla Jozefa Šafárika, tiež veľmi známeho vo vedeckom svete, Janka Šafárika, srbského vedca, spisovateľa a štátnika..." – uvádza v knihe Významní Srbi XIX. storočia (Znameniti Srbi XIX veka) redaktor Andra Gavrilović. Podľa názoru PhDr. Samuela Jovankoviča srbskí historici a bibliotekári napísali o Dr. Jankovi Šafárikovi (1814 – 1876) niekoľko vedeckých štúdií, kým slovenská historiografia akoby zabudla na svojho syna, zatúlaného v balkánskom priestore, v krajine, ktorá ešte stále nebola v úplnosti slobodná, v ktorej sa ešte stále strachovalo od tureckého nebezpečenstva. V takých podmienkach Janko Šafárik kládol v Belehrade základy srbskej vedy a kultúry. Bol členom a aj predsedom (1869–1975) Srbskej vedeckej spoločnosti, budúcej Srbskej akadémie vied a umení (SANU).

 

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Janko_%C5%A0afarik.jpg

 

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Janko_%C5%A0afarik.jpg

 

Na stránke SANU pod fotografiou Janka Šafárika píše jeho titul a funkcia: doktor medicíny, profesor Lýcea v Belehrade. Ďalej sa uvádza, že bol členom a viac rokov podpredsedom najprv v Srbskej literárnej spoločnosti (Društvo srpske slovesnosti), ktorá prerástla v Srbskú vedeckú spoločnosť (Srbsko učeno društvo), v ktorej bol riadnym členom, pokladníkom a predsedom. Viac TU: https://www.sanu.ac.rs/clan/safarik-janko/

Náš historik Samuel Jovankovič sa viac rokov zaoberá životom a dielom Janka Šafárika a v autorskom článku zverejnenom v Ročenke spolku Slovákov z Juhoslávie (číslo 5) uvádza, že sa Janko Šafárik narodil 14. novembra 1814 v uhorskom mestečku Kiskőrös v slovenskej evanjelickej rodine. Jeho otec bol starším bratom Pavla Jozefa Šafárika, ktorý v období odrastania malého Janka už pôsobil v Novom Sade. K svojmu strýkovi do Nového Sadu Janko prichádza roku 1821, kde neskôr ukončil pravoslávne gymnázium, v ktorom bol P.J. Šafárik riaditeľom. Medicínu vyštudoval v Pešti a vo Viedni, kde bol roku 1838 promovaný za doktora medicíny. Do Nového Sadu sa Janko Šafárik vracia ako lekár, avšak po troch rokoch prechádza do Belehradu, kde ho vymenovali za profesora fyziky na lýceu. Odvtedy už srdcom a celým svojim bytím patril Srbsku a srbskému národu celých plodných 33 rokov. Okrem iného stál pri zrode a bol riaditeľom Národného múzea a Národnej knižnice v Belehrade . Vo veľmi širokom spektre aktivít Dr. Janka Šafárika , jeho muzeologická činnosť patrí medzi najvýznamnejšie. Bol aj náruživým numizmatikom a výrazne sa pričinil o rozvoj numizmatiky. Veľmi významná oblasť jeho činnosti bolo tiež zoskupovanie a ochrana starých listín a starých tlačených prvotín a zaoberal sa tiež písaním.

 

 Prvý zväzok zbierky dokumentov zo starých archívov zozbieral a publikoval Janko Šafárik (https://sr.m.wikipedia.org/sr-el/%D0%88%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A8%D0%B0%D1%84%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BA)

 

 Prvý zväzok zbierky dokumentov zo starých archívov zozbieral a publikoval Janko Šafárik (https://sr.m.wikipedia.org/sr-el/%D0%88%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A8%D0%B0%D1%84%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BA)

 

Prvý zväzok zbierky dokumentov zo starých archívov zozbieral a publikoval Janko Šafárik (https://sr.m.wikipedia.org/sr-el/%D0%88%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A8%D0%B0%D1%84%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BA)

 

O Jankovi Šafárikovi písal prof.Dr. Vojislav Maksimović, čo si možno prečítať TU: https://www.nb.rs/view_file.php?file_id=466

Veľa údajov o Jankovi Šafárikovi sa možno dozvedieť z nekrológu Stojana Novakovića z roku 1877, ktorý si možno otvoriť v Digitálnej zbierke Chorvátskej akadémie vied a umení (Hrvatske akademije znanosti i umjetnosti) TU: https://dizbi.hazu.hr/a/?pr=i&id=18128

 

Dr. Janko Šafárik, Slovák, zaradený medzi srbských vedcov

 

Dr. Janko Šafárik, Slovák, zaradený medzi srbských vedcov

 

V Belehrade je ulica s menom Šafárikova, v aule Národnej knižnice stojí jeho busta a od roku 2012 sa v Srbsku každoročne udeľuje národná cena z oblasti knihovníctva "Janko Šafarik". Uvádza vo svojej štúdii PhDr. Samuel Jovankovič, ktorý mieni, že by sa spoločnými silami slovensko – srbskými mala zorganizovať vedecká konferencia na ktorej by sa ozrejmil bohatý kultúrny a vedecký prínos Dr. Janka Šafárika najmä pre srbskú kultúru a vedu. A nie iba Janko Šafárik, ale aj jeho potomkovia sú veľmi významní pre srbskú kultúru a vedu. Jeho syn Pavel Šafárik bol dôstojníkom srbskej armády a vnuk Ing. Janko Šafárik bol významným architektom a v rokoch 1929 – 1932 aj predsedom Futbalového zväzu Juhoslávie.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články