Svadba u Kulpinu

Chlieb a soľ

Peceň chleba je symbolom života, soľ symbolom zdravia. Vôňa chleba je pravôňou nášho tuzemského života, znakom harmónie, pokoja a domova. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Tento rituál je dodnes zachovaný pri vítaní vzácnych hostí tak v Srbsku, ako aj na Slovensku, Česku, Rusku... Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli. Odmietnuť ponúknutý chlieb a soľ sa považuje za neslušné ba neprípustné a opačne, ak túto úctu prijímame, svedčíme tým o nadviazaní „spoločenstva" s hostiteľom. Posvätnosť chleba sa v srbskom jazyku presunula z bežnej sféry aj do jazykovej sféry, a tak aj dnes prísahu na pravdu povedaného neraz sprevádza výraz „Leba mi" a na Slovensku a v Česku sa dostala napríklad aj do literatúry. Slávna Babička Boženy Němcovej vravievala: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla". Kto chlieb a soľ ctí, ten neklame, – hovorí slovenské príslovie.

 

Chlieb a soľ

 

Chlieb a soľ

 

Pšeničná úroda je uskladnená v silách a postupne... žitko sa mele, mele... Bude z neho „chlieb náš každodenný". Chlieb je aj symbolom jedla, symbolom prežitia. Chlieb, ako zvláštny fenomén denne konzumujeme a nikdy nám nezunuje. Vôňa čerstvo pečeného chleba znásobuje chuť k jedeniu. Lebo, vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. Kultúra chleba je metaforou dejín, symbolom všetkého, čo život činí.

Na Slovensku pri narodení dieťaťa či pri sobáši sa piekol špeciálny chlieb – radostník. U Srbov sa dodnes zachoval "slavski kolač", čiže špeciálny chlieb ktorý nesmie chýbať na stole počas rodinnej slávnosti tzv. "slave". Slováci na Vianoce pečú "kračúnik" a Srbi "česnicu".V Rusku v minulosti chlebom a soľou vítali predstavitelia mesta cára či cárovnú, ak sa rozhodli navštíviť svojich poddaných.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články