Svadba u Kulpinu

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

„Asi každý profesor na sklonku kariéry s radosťou a nostalgiou spomína na svoju prácu a prácu so študentmi. Potom ho teší skutočnosť, že medzičasom tí študenti, z ktorých vyrástli seriózni tvorcovia, pozývajú svojho profesora na spoločnú prezentáciu a ďalšiu spoluprácu. To som prijal s nesmiernou radosťou. O to viac ma zarmútila nemožnosť zúčastniť sa vernisáže," napísal profesor Jovan I. Rakidžić, ktorý sa na otvorení výstavy v Kysáči nemohol zúčastniť kvôli epidemiologickej situácii. Jeho pozdravný list prečítal Michal Ďurovka, jeden z troch študentov – Slovákov profesora Rakidžića a prihovorili sa aj ďalší dvaja akademickí maliari a profesori výtvarnej kultúry: Ján Agarský a Rastislav Škulec. Na vernisáži prítomných privítal vedúci Galérie SND Michal Madacký, ktorý vypracoval aj kvalitný katalóg k výstave.

 

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

 

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

 

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

 

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

 

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

 

Profesor Rakidžić a jeho študenti Škulec, Agarský a Ďurovka

 

Spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića (1944) z Belehradu a jeho bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade: Rastislava Škulca (1962) z Begeča, Jána Agarského (1962) zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku (1972) z Kysáča, otvorili v sobotu 11. decembra 2021 v Galérii SND v Kysáči. Ján Agarský, iniciátor a organizátor tejto svojráznej výstavy, ktorá mala svoju premiéru v Krajskom múzeu v Rume, v lete roku 2020 vysvetlil ako prišiel na túto ideu a zaspomínal si i na študentské časy a povedal že je všetkým trom autorom veľkou cťou vystavovať so svojim profesorom. Aj Rastislav Škulec sprítomnil zaujímavé zážitky s profesorom Rakidžićom počas štúdií a nakoniec aj vyhlásil výstavu otvorenou.

Text o tvorbe týchto štyroch autorov do katalógu výstavy napísal Zdravko Vučinić, historik umenia, v ktorom uvádza:

„STRETNUTIE UKÁŽKOVÝCH ÚSPECHOV

Dlhoročne a úspešne prítomný аko maliar, Jovan Rakidžić ako profesor vychoval početné generácie umelcov, ktorí sa čoraz viac objavujú na výstavnej scéne a získavajú tak popredné miesto v súčasnej praxi. Ďalej sa podieľa na ich propagácii, o čom svedčí motivácia s nimi vystavovať a svojou prítomnosťou ich povzbudzuje v nadväznosti na budúci rozvoj. Treba zdôrazniť, že Rakidžić ako správny pedagóg neovplyvnil zmenu tvorivého vedomia svojich žiakov, ešte menej vplýval, aby sa mu podobali. Naopak, snažil sa odhaliť ich povahu, aby hľadali a našli svoj vlastný smerovník. Touto inštrukciou dosiahol viditeľné úspechy, ktoré ho zaraďujú do sféry zaslúžilých poslancov v rozvoji domácej kultúry, majúc na pamäti, že sa mu podarilo vyprodukovať mnoho maliarov individuálnych, významovo osobitých a rozpoznateľných prejavov. Toto presvedčenie podporuje aj latentná energia, ktorá preniká dielami, ktoré si pri tejto príležitosti našli miesto na výstave. Nech je to ako chce, pred nami sú štyria autori, ktorí sa ukazujú v napätí tvorivej sily.

JOVAN I. RAKIDŽIĆ je oddávna zapísaný do domácich dejín maliarstva. O jeho dielach je povedané hodne pochvalných slov. Netreba prehliadnuť výskumnícky impulz, ktorý ho navádza aby neustále posúval hranice vlastného prejavu. Ten aspekt potvrdzujú, pri tejto príležitosti vystavené diela, jednotne ofarbených povrchov, akcentovaných úzkymi výklenkami na okrajoch plátna, prevedených v sémanticko – symbolický znak ktorým sublimuje imperatív vlastného kreatívneho ohýbania.

Pointa obrazu JÁNA AGARSKÉHO je vytvorená dojmom inventívnej, koherentne expresívnej štruktúry, ktorej nachádza stimul v prírode. Nie je v otázke úplne fotografická vlastnosť, lež určitá zdržanlivosť od reálnej optiky, preformulovanej do častí skladných, jemne tvarovaných, jasne a presvedčivo stavaných povrchov, čo končia v priestore utlmenej, poeticky artikulovanej atmosfére.

Diela RASTISLAVA ŠKULCA sa, z druhej strany, vyznačujú odchylkou od objektívnej reality. On rozvíja maliarstvo geometrickej abstrakcie redukovanej do kontextu rozdelených, pravidelne profilovaných plôch, zdôraznených plošne farbených polí. Vzory jeho tvorby treba hľadať vo veľkej rodine maliarstva čistej plastickej symboliky, čie vplyvy sú prítomné v domácom umení.

Niečo iný prístup k obrazu pestuje MICHAL ĎUROVKA, ktorého práce hýria impulzami rozvetvených, rozohraných, a vsietených poťahov, zhrnutých do jedinečného vizuálneho organizmu. Nimi previeva vlajúce, ľahké a jemné ukladanie citlivého množstva farbených, lyricky stanovených indikácií, ktoré sa umiestňujú na rozhraní skutočného a neskutočného, vlastne, vo výsledku tajomstva a fantázie. Tento prehľad, zložený zo súčtu rôznorodých poetických rozprávaní, poukazuje na recentné stretnutie autorov, ktorí sa zaraďujú do prestížnych prúdov súčasného umenia v Srbsku." Uvádza Zdravko Vučinić.

Tento projekt sa realizoval s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Výstava bude k dispozícii do 27. decembra 2021.

 

Michal Ďurovka

Foto: Anna Vozárová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články