Svadba u Kulpinu

NATO chemická vojna

Pred 23 rokmi NATO zaútočilo na Juhosláviu. Nálety sa začali 24. marca 1999 o 19:45 SEČ. O tri roky neskôr, v roku 2002 na Biologickej fakulte v Belehrade bol s najvyššou známkou obhájený doktorát, ktorého autorka Miljana Stojanovićová-Milosavljevićová na základe terénneho výskumu dospela k záveru, že NATO viedlo nielen ozbrojenú, ale dokonca aj chemickú vojnu proti Srbsku, no bez použitia chemických zbraní. Stačilo bombardovať priemyselné závody. Napríklad pri bombardovaní továrne automobilov Zastava v Kragujevci boli zasiahnuté transformátory, z ktorých unikal do rieky Lepenica veľmi jedovatý pyralénový olej. Vplyvom požiaru bolo ovzdušie znečistené ešte toxickejšími dioxínmi a fosgénom, čo je silný jed... - Pyralen dorazil z Lepenice do rieky Moravy a táto sa vlieva do Dunaja, takže boli znečistené mnohé vodné toky nielen v Juhoslávii. V Novom Sade NATO lietadlá týždne bombardovali rafinériu, z ktorej sa dlho valil hustý, čierny dym, ktorý nebolo možné uhasiť.

 

Foto Martin Candir

 

Foto Martin Candir

 

Foto Martin Candir

 

Aj laik vie, že vdychovanie automobilových výfukov je škodlivé, že v uzavretej garáži výfuk jedného automobilu dokáže usmrtiť človeka...A čo tak vdychovanie – podmienečne povedané – výfukov tisícov, či miliónov automobilov? Mnohí, čo sa na to všetko museli zblízka dívať, žiaľ, už nie sú medzi nami, vrátane Dr. Miljany Stojanovićovej-Milosavljevićovej, ktorej dokonca zmizla aj dizertačná práca. Záhadne zmizol doktorát Miljany Stojanovićovej-Milosavljevićovej, ktorý poukazuje na ničivý účinok pyralénu na zdravie ľudí a zvierat, ktorý intervenciou NATO otrávil polovicu Srbska. Táto biochemička počas bombardovania odoberala vzorky na zdraviu veľmi nebezpečných miestach. Zomrela po ťažkej chorobe o desať rokov neskôr, v roku 2010.

Novosadská rafinéria bola bombardovaná 12-krát. Čierny dym bolo vidieť celé týždne a podľa odborníkov z Rafinérie z vyše 73 569 ton ropy 90 % zhorelo a asi 10 % sa vylialo na zem, pričom sa dostalo aj do Dunaja. Do Dunaja sa dostala tiež aj časť odpadových olejov z Prahova.

Bombardovaná bola aj dusikáreň v Pančeve, termoelektráreň Kolubara, v Prahove sklad odpadového oleja... Dôsledky znečistenia sa ešte veľa rokov budú prejavovať.

Jedy rozlievané bombami NATO po celé desaťročia nás budú „kŕmiť". Srbsku vraj postupne zabíjajú potomstvo. Viac TU:
https://www.vesti.rs/NATO/Posledice-bombardovanja-Zastave-3-Srbiji-ubijaju-i-potomstvo.html
https://evropskahronika.wordpress.com/2014/04/09/33/

Prof.Dr. Alek Račić, z Klinického centra v Belehrade tiež mieni, že NATO bombardovanie Juhoslávie možno ocharakterizovať aj ako chemickú vojnu: „Podľa množstva chemikálií, ktoré sa rozliali a zapálili, dalo by sa povedať že sme boli vystavení skutočnej chemickej vojne," zdôrazňuje A. Račić a v závere referátu uvádza: „Pro-NATO lobby v Srbsku pracuje proti záujmom svojich občanov, pretože bráni akúkoľvek odbornú a vedeckú diskusiu na štátnej úrovni na dôsledky agresie NATO na zdravie, ako aj materiálnu a hmotnú zodpovednosť NATO za následky bombardovania obyvateľstva – nárast rôznych chorôb v domácej populácii."

Viac TU: https://www.researchgate.net/publication/334394508_Chemical_and_biological_consequences_of_the_NATO_bombing_of_Serbia

Dňa 24. marca 1999 prvé NATO bomby padli na Nový Sad, 1. apríla bol zbúraný Varadínsky most, 3. apríla NATO letectvo bombardovalo Most slobody, 5.apríla nasledoval Žeželjov most, 6. apríla prišla na rad rafinéria, 3. mája televízia, 7. júna na rafinériu bola spustená zakázaná „kazetová" bomba... a každodenne do 10. júna v tú hroznú jar roku 1999 vo Vojvodine v akcii pod názvom „Milosrdný anjel" nemilosrdne bolo ničené všeličo významné, pekné, užitočné, potrebné, vzácne... „Humanitárna" intervencia svetových veľmocí bola údajne nevyhnutná, aby sa urobil „poriadok" na Kosovo a paradoxne: bomby najprv začali padať vo Vojvodine. Bombardovali sa mnohé civilné ciele...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články