Veľvyslanec SR v Srbsku J.E. Fedor Rosocha s manželkou Janou Rosochovou a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Belehrade zorganizovali pre tunajšiu slovenskú komunitu prvú krajanskú recepciu. Fedor Rosocha je už takmer dva roky veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade, no keďže situácia s koronavírusom nedovolila zhromažďovanie väčšieho počtu osôb, iba teraz sa oficiálne predstavil zastupiteľom slovenských inštitúcií, spolkov, organizácií, ako aj významným jednotlivcom krajanskej komunity v Srbsku. S mnohými kultúrnymi a spoločenskými činiteľmi nášho slovenského spoločenstva sa napriek tomu už skôr stretol, oboznámil sa s ich činnosťou a sledoval diania v našej národnostnej menšine. Veľvyslanec Rosocha sa na včerajšej recepcii prihovoril slovami: „Dovoľte aby som v mojom mene a v mene svojej manželky a v mene celého kolektívu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v prvom rade vás oficiálne privítal na dnešnej krajanskej recepcie. V máji budú dva roky kedy som odovzdával poverovacie listiny prezidentovi Srbskej republiky." Poznamenal pán veľvyslanec a dodal, že jedným z najdôležitejších bodov pre neho je krajanská agenda.
„Na druhej strane veľmi veľa z vás som mal možnosť stretnúť, navštíviť a chcem pri tejto príležitosti povedať, že všade kde som prišiel som stretával ľudí veľmi milých, veľmi historicky zanietených pre udržiavanie svojich skúseností a toho čo ostalo v kultúre a histórii po vašich rodičoch a prerodičoch. Chcem vás pri tejto príležitosti požiadať aby ste ten entuziazmus, ktorý som videl, si udržiavali a aby ste ho dokázali aj naďalej udržiavať a aby ste ho vedeli odovzdávať vašim pokoleniam," povedal Fedor Rosocha a dodal, že evidujú takmer 500 žiadosti o podporu projektov z jednotlivých inštitúcií, ktoré majú na to právo.
Všetkým pripil na zdravie a zaželal nech sa všetkým darí.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)