Svadba u Kulpinu

Pavel Hajko v Martine

Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka Kovačica v stredu 27. apríla 2022 v priestoroch Etnografického múzea v Martine usporiadali vernisáž diel kovačického insitného maliara Pavla Hajka, ktorý v tomto roku oslavuje životnú sedemdesiatku a 50 rokov tvorby. Na otvaraní sa prihovoril riaditeľ múzea Radovan Sýkora, honorárny konzul Srbskej republiky so sídlom v Martine Mojmír Vrlík a Vuk Radulović, poradca podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry Srbska Maji Gojkovićovej, ktorý výstavu aj otvoril. Prítomným a organizátorom sa poďakoval autor Pavel Hajko.

 

Pavel Hajko v Martine

 

Pavel Hajko v Martine

 

Kovačický insitný maliar Pavel Hajko sa narodil 25. marca 1952 v Kovačici. Od polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia jeho hlavným maliarskym motívom bol kohút – ako symbol života, boja a lásky. Od roku 1992 sa venuje výlučne maliarstvu. Svoje obrazy prezentoval na desiatkach samostatných a viac ako stovke kolektívnych výstav. Jeho diela sú zastúpené v rade galérií naivného umenia i v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.

Insitné umenie z Kovačice je známym pojmom. Pri insitnom umení má rozhodujúce slovo spontánnosť a insitní umelci sú majstrami imaginácie, riadia sa inštinktom a ich umeleckou koncepciou je vlastný výraz. Maľované príbehy, bystré obrázky rojace sa z hláv hútajúcich maliarov – sedliakov obdivujú už sedem desiatok rokov ľudia na všetkých kontinentoch.

Predajná výstava Hajkových obrazov bude v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu sprístupnená od 28. apríla do 31. júla 2022.

K výstave vydali aj obsiahly, bohato ilustrovaný, srbsko-slovensko-anglický katalóg.

O Pavlovi Hajkovi viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11579-k-sedemdesiatinam-pavla-hajka?fbclid=IwAR1tXaqBZH8bhZmkpIQp4lvUw6xGdawNxo51yEaciMR2MeZlu2301TFo1u8

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články