Svadba u Kulpinu

Spomienka na Tita a Štefánika

4. mája sa klaniame dvom významným osobnostiam, dvom politikom svetového formátu, dvom štátnikom, dvom vojenským hodnostárom a bojovníkom, ktorí významne ovplyvnili život Slovákov v Srbsku, dvom velikánom, ktorým sa životná púť skončila 4. mája. V dnešný deň pred 103 rokmi tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik a v tento deň pred 42 rokmi zomrel maršal Josip Broz Tito. Obaja štátnici si zaslúžili najvyššiu vojenskú hodnosť, obaja písali nové dejiny, obaja bojovali za slobodu svojho národa, obaja spájali bratské národy do jedného celku, obom záležalo na slovanstve a obaja si zaslúžili veľký rešpekt aj v zahraničí. Obom môžeme byť vďační, že sme dodnes tou „zelenou vetvou", ktorej v miazge pulzuje slovenská krv. Jazyk a národnostnú identitu si Slováci v Juhoslávii, resp. Srbsku dodnes zachovali iste aj vďaka Titovi, ktorý sa 35 rokov zasadzoval za rovnoprávnosť medzi národmi a národnosťami v Juhoslávii a Štefánikovi patrí veľká vďaka, že máme v Petrovci najstaršie slovenské gymnázium mimo hraníc Slovenska a tretie najstaršie gymnázium v Srbsku.

 

Spomienka na Tita a Štefánika

 

Spomienka na Tita a Štefánika

 

Spomienka na Tita a Štefánika

 

4. mája 1980 Juhoslávia plakala a ten celoštátny nárek bol úprimný, akoby všetkým umrel niekto najbližší. Na Titov pohreb prišlo 700.000 ľudí. Prišli sa mu pokloniť králi, princovia, prezidenti, premiéri... Krajina sa lúčila s Josipom Brozom Titom, súdruhom Titom, maršalom Titom, alebo jednoducho Titom, ktorý ju vyslobodil z fašistickej okupácie, vybudoval vojnou zbúranú krajinu a úspešne ju viedol 35 rokov.

No, krátko po Titovej smrti sa prestali spievať piesne v ktorých ho oslavovali a ospevovali, obrazy a busty s jeho podobizňou boli odstránené, a naše dejiny po druhej svetovej vojne sa prestali spomínať, akoby ani neexistovali. Aj na školských hodinách dejepisu Tito bol tabu téma. Z oslavovaného štátnika svetového mena a rešpektu sa odrazu stal opovrhovaná osobnosť, ktorú naša nová politická elita obviňovala za všeličo a všetko a hlavne za komunizmus, že nezaviedol demokraciu, že nechcel kapitalizmus ale ekonomickú rovnosť, že chcel byť iba súdruhom... O Titovi a dobanovských Slovákoch sme písali TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10896-40-rokov-po-titovi

Počas Titovej vlády sa zo štátnej pokladnice vyčleňovalo nadostač prostriedkov na slovenské školy a spolky a o dôležitosti školstva v zachovaní svojbytnosti dobre vedel aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý roku 1918 u amerických Slovákov zorganizoval peňažnú zbierku na gymnázium v Petrovci.

 

V Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci čestné miesto patrí Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Jeho busta zdobí sieň, ktorá je podľa toho pomenovaná Štefánikova sieň

 

V Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci čestné miesto patrí Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Jeho busta zdobí sieň, ktorá je podľa toho pomenovaná Štefánikova sieň

 

Spomienka na Tita a Štefánika

 

V dnešný deň si teda pripomíname aj výročie tragického leteckého nešťastia generála PhDr. Milana Rastislava Štefánika (* 21. júl 1880, Košariská, Rakúsko-Uhorsko – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji, Česko-Slovensko). Generálov starší brat Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940) pôsobil ako evanjelický farár na Dolnej zemi a pochovaný je v Novom Sade, o čom viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10890-igor-branislav-stefanik. Milan Rastislav Štefánik v rokoch 1914–1918 organizoval československé légie v Srbsku a od 24. septembra 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť na exponovanom srbskom fronte, kde sa viedli tuhé boje proti Nemcom, Bulharom a rakúsko-uhorskej armáde.

-Podplukovník francúzskeho letectva Milan Rastislav Štefánik (1880-1919) riadil lietadlom nad Srbskom, – letel na podporu srbskej armády a ľudí na ústupe, – keď na neho začala paľba nepriateľského protileteckého delostrelectva. Dňa 6. novembra 1915 niekde nad Šumadijou lietadlo zasiahli a smelý pilot, neskorší generál, diplomat, jeden z troch zakladateľov Česko-Slovenska a tvorca moderného Slovenska, bol nútený pristáť na území Aleksandrovca. Slováci si na rozdiel od nás zachovali historickú spomienku na Štefánikov krátky, no dramatický pobyt v Aleksandrovskom kraji, ktorý sa začal 6. novembra 1915 – povedal pre denník "Novosti" historik Ivan Brborić, riaditeľ Vlastivedného múzea Župa (https://www.novosti.rs/vesti/srbija.73.html:758922-HEROJ-FRANCUSKE-AVIJACIJE-Ranjeni-Stefanik-sa-Srbima-pesacio-do-Pristine)

-Teraz sme odhodlaní podrobne preskúmať cestu slovenského hrdinu, ktorý s mechanikom Michelom Bordeauxom podpálil lietadlo, aby sa nedostalo do nepriateľských rúk. Presné miesto zrážky zatiaľ nie je známe. Po tom, čo im obyvatelia Župy pomohli s jedlom a vodou, sa vydali na neskutočný pochod dlhý 120 kilometrov! - Vieme, že za sedem dní prišiel do Prištiny cez líniu Aleksandrovac, Brus, Jankova klisura, Blace, Kuršumlija, ale tesne predtým, ako dostihol našu armádu a civilistov na úteku, bol zranený v ozbrojenom konflikte s nepriateľmi a naliehavo prevezený do Kosovskej Mitrovice a odtiaľ do Prizrenu, kde medzi zaťaženým zdravotníckym personálom a skromným liečebným vybavením mal minimálne šance na prežitie – povedal Brborić, ktorý sa chystá vydať štúdiu o Župe a Župljanoch vo Veľkej vojne.

Jeden z najznámejších ultramaratónov na Slovensku sa volá „Štefánikova cesta", koná sa na pamiatku Štefánikovho pochodu z Aleksandrovca do Prištiny v dĺžke tiež 120 kilometrov, ktorý v novšej verzii vedie z vrchu Bradlo, kde je Štefánikova mohyla do Bratislavy na námestie, ktoré tiež nesie jeho meno – poznamenal Ivan Brborić.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články