Veľká noc v Kulpíne

Osídľovanie Vojvodiny

Pred 330 rokmi, po ústupe Turkov, územie dnešnej Vojvodiny medzi Dunajom a Tisou bolo takmer pusté. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Na základe cisárskej kráľovskej výsadnej listiny zo dňa 21. augusta 1690, Srbi pod vodcovstvom patriarchu Arsenija Čarnojevića prešli Dunaj a Sávu a nasťahovali sa aj vo Vojvodine. Futocké panstvo, ktoré malo vyše 24.000 k.j. pôdy, bolo panovníkom dané do prenájmu Mihajlovi Čarnojevićovi pod tou podmienkou, že pusté a neobydlené, panstvu patriace polia potrebnými osadníkmi zaplní. Tak sa stalo, že na spomenuté panstvo boli povolaní aj hornouhorskí Slováci a to najprv do Petrovca, potom do Hložian a Kysáča. Uviedol to druhý petrovský farár Ján Sztehlo v latinsky písanej knihe Dejiny obce Petrovec.

 

Autor: PANONIAN Javno vlasništvo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=6419478

 

Autor: PANONIAN Javno vlasništvo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=6419478

 

Do Futockého panstva patrili Futog a dediny Begeč, Hložany, Petrovec, Rumenka a Kysáč. V týchto osadách bývali už Srbi, pravda v menšom počte. V Petrovci títo Srbi bývali v „zemľankách", v podzemných bydliskách. O živote Srbov v Petrovci svedčia dodnes zachované názvy: „Rácky kraj", „Popova ulička", „Budžák" (veľký a malý), „Prnjavor" (veľký a malý), ba aj „Vrbara" (srbský názov) atď. Uvádza Ján Kulík TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/cirkev/srpska-pravoslavna-crkva/22-aktuality/aktuality/9415-petrovska-dedina-petrovske-ulice.

Podľa Dr. Jána Siráckeho Slováci sa do Petrovca prisťahovali na jar roku 1745, kým Ján Szteho uvádza, že to bolo „tak okolo roku 1740" a o tých prvých osadníkoch píše, že to boli „ľudia schopní a dobrej povahy, čestní, mierni, poslušní, zvyklí na neprávosti, na prácu i ťažkosti, trpezliví, pobožní, nábožensky založení."

Okrem kolonizácie Slovákov do Vojvodiny, konala sa aj kolonizácia iných národností: Maďarov, Srbov, Chorvátov, Rumunov, Čechov, Nemcov. Nemci boli panovníkom Jozefom II. uprednostňovaní a každá nemecká rodina dostala dom so záhradou. Uvádza Igor Branislav Štefánik v rukopise Elaborát o podelení báčanskeho seniorátu.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články