Veľká noc v Kulpíne

Doprajme očiam úsmev

„Dnes je vonku šedý deň. ´Čo ja tomu dníčku dneska prinesiem? Za slnka, či v daždi poteší sa každý keď sa naňho usmejem...´– zvyknem si spievať. Lenže, čo keď cez rúška úsmevy nikto nevidí. Nemôžeme sa s priateľmi objímať, v kaviarni sedieť a jesť šľahačkové zákusky... Aspoňže oči, oči sa vedia usmievať, dokážu pohladkať a vravia z duše. Vedia sa zachmúriť, aj hádzať blesky. Sú prvé, ktoré vykričia pocity a dajú najavo, keď im lezie niekto na city. Smútia a vyplavujú žiaľ, aj rosou očisťujú dušu. Objímu, o milosť prosia, o lásku a nemo kladú každú otázku. Občas im ružové založíme okuliare, keď neskôr hľadia na svet vôkol seba zrazu sa cítia oklamané. Načo ich vláčiť po súdoch? Spravodlivý si robia úsudok. A vidia všetko reálne. Kto mladý bol raz zostarne... Čo človek v srdci nosí v očiach navždy zostane. Svet maľovaný farbami, príroda núka na dlani a závoj nad našimi očami pred mrazom, vetrom v pravý čas ich ochráni. V dobrom svete sa zlo nenosí, doprajme očiam úsmev v každom počasí." Napísala dnes na sociálnej sieti známa slovenská spisovateľka Lena Riečanská, ktorej manžel pochádza z Pivnice a ktorá si pseudonym priezviska zvolila podľa Riečky, obce s ktorou má Kulpín dlhodobú spoluprácu. Z Riečky pochádza jej matka, ktorá v marci oslávila 95 rokov.

 

Doprajme očiam úsmev

 

„Riečka pre mňa znamená veľmi veľa. Neskutočnú nostalgiu. Moja mamička sa tam narodila. Vyrastala v dedinke objatej horami, učupenej v doline. Nemala ľahké detstvo, pretože jej mama zomrela skoro a ona zostala 6-ročná polosirota. Detí ich bolo požehnane. Vyrastali spolu 6 súrodencov. Keď dospeli, všetci boli veľmi inteligentní, slušní ľudia s dobrým srdcom a prekrásnym súrodeneckým vzťahom. Dnes je tu z nich už len moja maminka..." – spovedá sa Lena Riečanská, ktorá sa s úsmevom pozerá na svet vôkol seba.

Nosnú tvorbu skúsenej autorky Leny Riečanskej, ako sú napríklad romány Trojlístok z internátnej izby, Karolína, neblázni!; Nebo, peklo, raj či Čerešňa na šľahačku možno žánrovo zaradiť medzi spoločenské romány venované najmä čitateľkám. Časť autorkinej tvorby je však priamo zacielená na dospievajúcu mládež, ako povedzme kniha Som, aká som! alebo Sladkých štrnásť s horkou príchuťou. Dej nového románu Niečo ti pošepkám sa odohráva v súčasnosti, v prostredí, ktoré je mladému čitateľovi blízke. Približuje mentalitu mládeže, ale aj dospelých, s ktorými sa deti dostávajú bežne do kontaktu. Najdôležitejším zámerom knihy je nevtieravým spôsobom poukázať na dôležité postavenie rodiny v našej spoločnosti.

Viac tu: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/lena-riecanska-nieco-ti-posepkam/

Viac knižných titulov Leny Riečanskej TU: https://www.martinus.sk/authors/lena-riecanska

„Osud mieša karty, my hráme" – tento citát z Arthura Schopenhauera si Lena Riečanská vybrala ako motto svojej štvrtej knihy Čerešňa na šľahačku.

Hrajme rozumne, s úsmevom ukrytým pod rúškom.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články