Veľká noc v Kulpíne

ThMgr. Juraj Šefčík, sedemdesiatnik

Dnes svoje okrúhle sedemdesiatiny oslavuje selenčský rodák, niekdajší farár kulpínsky, bývalý predseda Matice slovenskej v našej krajine, magister teológie Juraj Šefčík.Hlbokú brázdu na duchovnom a národnostnom poli vyorával najprv na tunajších krážoch a v započatej práci dodnes pokračuje na Slovensku. Vdnešný deň pred 10 rokmi v evanjelickom cirkevnom zbore v Senici na Slovensku, kde ThMgr. Juraj Šefčík pôsobí od roku 1997, služby Božie prebiehali v znamení ukončenia cirkevného roka, rovnako ako aj dnes, a zároveň boli venované životnej 60-tke domáceho pána farára. Dnes už v zaslúženom dôchodku, no stále aktívny, Juraj Šefčík svoje sedemdesiatiny oslavuje vykonávajúc kňazskú službu v dvoch zboroch: je námestným farárom v evanjelickom zbore v Senici a zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Hlbokom. Oba cirkevné zbory si oslávenca aj v tomto roku patrične uctili, no kvôli epidemiologickej situácii to nemohlo byť tak okázalo ako pred desaťročím, o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2879-jurajovi-efikovi-pamaetna-plaketa-mesta-senica

 

Juraj Šefčík v Kulpíne roku 2014 (foto Martin Pucovský)

 

Juraj Šefčík v Kulpíne roku 2014 (foto Martin Pucovský)

 

Juraj Šefčík sa narodil v Selenči 22. novembra 1950. Základnú školskú absolvoval v rodisku a na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval roku 1969. Teologické štúdia ukončil v Bratislave na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte roku 1974, v tom roku si založil aj rodinu s Alicou rod. Manovou a na sklonku roka 1974 bol biskupom Dr. Jurajom Struhárikom ordinovaný do služby duchovného v rodnej Selenči. Hneď potom nastúpil ako kaplán po boku seniora banátskeho seniorátu Karola Chalupku, v roku 1975 narukoval a po návrate z vojenčiny roku 1976 bol vymenovaný za administrátora v cirkevnom zbore v Bielom Blate. Počas pôsobenia v Bielom Blate sa im narodila dcéra Alicka. V Bielom Blate pôsobil do 17. decembra 1979, kedy prijal pozvanie a voľbu do cirkevného zboru v Kulpíne.

Na Synode 1985. bol zvolený za synodálneho pokladníka a 1991 i za referenta pre dotácie zo zahraničia. Od roku 1986 bol výkonným redaktorom mesačníka Evanjelický hlásnik a v roku 1993sa stal aj výkonným redaktorom cirkevnej Ročenky. V rámci činnosti v informovaní bol na Valnom zhromaždení Výboru pre koordináciu komunikácií evanjelických menšinových cirkví Európy (KALME) v Ríme 1993 zvolený za člena Výkonného výboru tejto európskej inštitúcie. Od 28. novembra 1993 spolu s redaktorkou novosadského rozhlasu Katarínou Pucovskou pripravoval a viedol duchovnú reláciu v slovenskej reči pod menom Pohľady k výšinám a od mája 1995 aj mládežnícku duchovnú reláciu.

Po smrti biskupa Andreja Berediho, 1996, ktorého počas ťažkej nemoce často v úrade zastupoval, mienka najmä intelektuálnej verejnosti, medzi vojvodinskými Slovákmi, ale i mienka Európskeho sekretariátu Svetového lutheránskeho zväzu bola, aby kandidoval na post biskupa, čo on, znalý pomerov v cirkvi a atmosféry v radoch bratstva odmietol.

Od roku 1990 aktívne sa zapájal do obnovovania činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii. Inicioval a pripravoval podmienky k obnoveniu matičnej organizácie v Kulpíne a stal sa jej prvým predsedom. Ako člen Výkonného výboru Matice slovenskej v Juhoslávii bol roku 1996 navrhnutý za predsedu MSJ a v decembri istého roku bol na Valnom zhromaždení aj zvolený za v poradí druhého predsedu obnovenej MSJ. Na tomto poste zostal iba jeden rok, pretože už v roku 1997 dostal pozvanie z cirkevného zboru v Senici na Slovensku. Bolo to tretie pozvanie zo Slovenska. Na predchádzajúce nereflektoval, ale keďže vedel, že sa jeho predkovia na Dolnú zem prisťahovali práve zo Senice, toto pozvanie sa rozhodol prijať. Jeden z dôvodov bolo i to, že sa dcéra Alica ktorá študovala na Slovensku, rozhodla tam i zostať a to nielen na doktorantské štúdium, ale natrvalo. V nedeľu 26. októbra 1997 sa lúčil s Kulpínom. Už na Pamiatku reformácie, 31. októbra 1997 po prvýkrát slúžil v Senici, v Myjavskom senioráte, kde si ho v roku 2007 zvolili za seniora Myjavského seniorátu. Z odchodom do dôchodku táto funkcia mu zanikla. O svojom rozhodnutí opustiť vlasť a presťahovať sa do pravlasti svojich predkov a manželkinej vlasti, Juraj Šefčík hovorí:

 

 

Juraj Šefčík sa aj v tomto roku zúčastnil na tradičných Spomienkových oslavách na Branči a Bradle, kde bol spolu s manželkou Alicou, dcérou Alickou a vnukom Jankom. Fotografickým aparátom ich zachytil Vladimír Brezinský.

 

ThMgr. Juraj Šefčík, sedemdesiatnik

 

V súčasnej epidemiologickej situácii, keď sú aj kostoly zavreté Juraj Šefčík sa k veriacim prihovára aj prostredníctvom video nahrávok. Pred tromi týždňami 1. 11. 2020 služby Božie z ECAV Senica takto zneli:

 

 

Pán farár Šefčík sa mal prednedávnom zúčastniť aj na inštalácii biskupa SEAVC v Srbsku d.p. Jaroslava Javorníka, avšak koronavírus plány prekazil. Zaslal iba blahoprajný list, v ktorom si aj zaspomínal na niekdajšie časy a ktorý si možno prečítať TU:

 

 

Juraj Šefčík a Jaroslav Javorník v kulpínskom kostole roku 2014 (foto Martin Pucovský)

 

Juraj Šefčík a Jaroslav Javorník v kulpínskom kostole roku 2014 (foto Martin Pucovský)

 

K vzácnemu životnému jubileu Jurajovi Šefčíkovi blahoželá aj autorka textu (v strede)

 

K vzácnemu životnému jubileu Jurajovi Šefčíkovi blahoželá aj autorka textu (v strede)

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 BlahoželanieMgr. Viera Jozéfková 2020-11-23 10:35
Brat farár, srdečne blahoželám k Vášmu jubileu. Prajeme Vám pevné zdravie, šťastie a hojnosť Božieho požehnania.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články