Poznajme osobnosti

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka včera podvečer v Slovenskom národnom dome v Kysáči usporiadal literárny večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi, Kysáčanovi žijúcom takmer polstoročie v Kanade, no stále s vrúcnym vzťahom k rodnému kraju. Program moderovala Katarína Pucovská, ktorá bola i autorkou večierka. V mene organizátora prítomných pozdravil predseda spolku Michal Francisty. V programe vystúpili Anna a Alexander Asodiovci, Rastislav a Elena Surovci, Vladimír Valentík a Anna Legíňová. Večierok prebiehal v príjemnom ovzduší, v sieni, ktorú momentálne zdobia krásne obrazy Márie Slávikovej.

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodisku

 

Daniel Pixiades sa narodil 5. júla roku 1931 v Kysáči. Z rodiska odišiel veľmi mladý, najprv na školenie do Petrovca a potom aj do učiteľskej školy v Sombore. Po vyškolení začal pracovať ako učiteľ v odľahlejších prostrediach v slovenských a českých školách a keď mal 21 rokov prichádza do Kulpína, kde na kulpínskej základnej škole pôsobil desať rokov. Z Kulpína odchádza najprv do Nového Sadu a potom do Čiernej Hory a v roku 1974 odišiel do Kanady, kde dodnes žije v meste Thunder Bay.

Ako spisovateľ Daniel Pixiades začal vyrastať v čulom tvorivom povojnovom ovzduší literárneho krúžku Sládkovič na petrovskom gymnáziu a v mladistvom veku patril do skupiny našich slovenských básnikov a spisovateľov, (Michal Babinka, Pavel Mučaji a Juraj Tušiak), ktorí spolu s Paľom Bohušom, Jánom Labáthom, Andrejom Ferkom a inými kládli základy povojnovej poézii a poetiky vojvodinských Slovákov.

Po odchode do Kanady komunisti vydali zákaz zverejňovať jeho tvorbu a tým bola daná aj tichá bodka na jeho literárne dielo. Na zabudnutie „odsúdený" a z literárneho života Slovákov v Juhoslávii bol odsunutý na asi tri desaťročia. Po čase, pri príležitosti Pixiadesových sedemdesiatin, v Novom živote z roku 2001 Víťazoslav Hronec písal o nezmysle a nespravodlivosti spáchanej voči Danielovi Pixiadesovi: „ ...Odvtedy (až do konca osemdesiatych rokov) v Obzore zo strany komunistov existoval nezmyselný zákaz uverejňovať ho v publikáciách tohto vydavateľstva." V. Hronec tiež uvádza, že zatiaľ čo Pixiadesa po slovensky v Obzore zverejňovať nesmeli, jeho poviedka Cez rieku bola zaradená do jednej srbskej čítanky, jeho básne sa zjavili v belehradskom literárnom časopise Delo, v časopise Zadarska revija a aj v iných periodikách a exilových antológiách, najmä v Chorvátsku.

Pixiadesove knihy dnes sú už preložené do viacerych svetových jazykov a doteraz vydal vyše 40 zbierok a dve knihy memoárov.

Keďže včerajší večierok bol narodeninový, k nemu patrili aj gratulácie a tiež spev. S potešením treba konštatovať, že k dobrej nálade prispeli viacerí Kysáčania, ktorí chceli spisovateľovi k narodeninám zablahoželať a prispieť k narodeninovej nálade už či slovom, veršom, piesňou dokonca aj koláčmi.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Daniel Pixiades – deväťdesiatka v rodiskuSmiljana Piksiades 2021-07-30 23:48
Nesmierne som povdacny milym rodakom Kysacanom na programe, ktory organizoval na pocest mojch devatdesiatin Kulturno umelecky spolok Vladimira Micatka ako aj Moderatorke a autorke programu Katarine Pucovskej, Vladimirovi Valentikovi, predsedovi spolku Michalovi Francistymu, Rastislavovi a Elenke Surovovcom, Anne a Alexandrovi Sudiovcom a Anne Leginovej, ale aj inym, tiez i v setkym pritomnym na tomto vecerku. Daniel Pixiades
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články