Poznajme osobnosti

Domovníci Štefan a Mária Kaňovci

Prázdniny sa pomaly končia a školský zvonec len čo nezazvoní. Prípravy na nový školský rok kulminujú. V týchto dňoch plné ruky práce majú aj školníci a upratovači. Školníci, ktorí mnohým generáciám petrovských gymnazistov natrvalo zostali v pamäti sú Mária Kaňová a Štefan Kaňa. Boli viac než školníkmi, boli aj domovníkmi, boli organickou zložkou gymnázia a o gymnaziálnu budovu sa starali ako o vlastný dom. Mária nastúpila do práce pred 70 rokmi, v roku 1951 a Štefan na gymnáziu pracoval od roku 1946. O tejto manželskej dvojici v gymnaziálnej Pamätnici II, ktorá vyšla v roku 1979 pri príležitosti 60 rokov gymnázia v Petrovci v stati Rozlúčkové slová Samuel Spevák píše:

 

Domovníci Štefan a Mária Kaňovci

 

„V priebehu svojich šesťdesiatročných dejín náš ústav mal dve manželské dvojice školníkov, ktoré si svojou pričinlivosťou a starostlivosťou o školský majetok vyslúžili špecifické postavenie a stali sa organickou zložkou gymnázia. Boli to najprv báči a ňanička Brtkovci, potom báči a ňanička Kaňovci.

Generácie žiakov i profesorov, ktoré prichádzali na náš ústav a potom z neho odchádzali, bez Kaňovcov si gymnaziálnu budovu sotva vedia predstaviť. Keď sa im v pamäti vynoria tieto naše múry alebo dlhé chodby, vchodové dvere, naše nádvorie alebo lipový háj — vždy sú pritom i »náš báči«, alebo ňanička, prípadne obaja. Niečo tam porábajú, upravujú, riadia, alebo aspoň stoja, strážia svoju školu.

Vždy sú tam, v suteréne, v budove alebo inde: vždy sú prítomní.

Za tri desaťročia. V lete v zime, vo dne v noci.

Tie splynuté predstavy gymnázia a Kaňovcov bude ťažko oddeliť. Budú si jedna druhej veľmi chýbať: ani jedna nebude úplná bez druhej a dlho asi nebude ľahko ani gymnáziu bez Kaňovcov, ani Kaňovcom bez gymnázia.

Oni patrili škole.

A škola bola ích.

Tak ju opatrovali: ako vlastnú. Tak bdeli nad ňou, nad jej majetkom.

Ochotne. Odovzdane...

Bez rátania hodín.

Školský zvonec tu zvoní denodenne. Volá do práce — alebo oznamuje, že sa určitý úsek roboty ukončil.

Kaňovcom zvonec nikdy neoznámil, že povinnosti v škole alebo okolo školy toho dňa od tej a tej hodiny už nemajú, že pre ten deň od toho času sa ich pracovné povinnosti končia...

Tak mohol zazvoniť iba vtedy, keď ňanička a báči odchádzali do výslužby.

Pri odchode do výslužby sa však nezvoní."

 

Kp

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články