Rada MS

Aj naši autori na scéne Spišského divadla

Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi počas vrcholiacej pandémie COVID-19 bolo nútené prispôsobiť svoju činnosť novým podmienkam: tým, že sa v divadle nemohli hrať predstavenia, pristúpilo sa k alternatívnejším formám divadelnej prezentácie, kedy sa členovia umeleckého súboru v on-line priestore snažili zostať v živom a umeleckom kontakte so svojim obecenstvom: vznikli tak projekty čítaných próz popredných spisovateľov východoslovenského regiónu, v ďalšom projekte herci prezentovali svoje osobnostné a umelecké profily – alebo sa snažili zotrvať aj v menej formálnom tóne v kontakte s publikom.

Vrcholom týchto snažení bol projekt Emila Spišáka, riaditeľa Spišského divadla, Deväť monodrám a jedna komorná hra slovenskej klasiky. Podľa tohto projektu umelecký šéf a interný režisér, kulpínsky rodák Michal Babiak, napísal pre každého člena hereckého súboru jednu monodrámu a manželia Denisa Macalová Ďuratná a Mikuláš Macala si spolu zahrali v jednej komornej hre. Premiéra VHV-ho hry Keď sa schladí je svetovou premiérou tejto hry.

 

VHV – Keď sa schladí, na fotografii: Denisa Macalová Ďuratná, Mikuláš Macala, réžia: Michal Babiak

 

VHV – Keď sa schladí, na fotografii: Denisa Macalová Ďuratná, Mikuláš Macala, réžia: Michal Babiak

 

VHV – Keď sa schladí, na fotografii: Denisa Macalová Ďuratná, Mikuláš Macala, réžia: Michal Babiak

 

Texty monodrám vychádzali z diel slovenských realistických autorov a všetky tieto monodrámy boli obsadené internými hercami Spišského divadla: Jozef Gregor-Tajovský: Mamka Pôstková (hrala Mária Brozmanová), Horký chlieb (Katarína Turčanová), Ján Čajak: Ecce homo! (Eduard Valašík), Ladislav Nádaší-Jégé: Žart (Jozef Novysedlák), Magda Marošová (Veronika Kleščová), Martin Kukučín: Neprebudený (Adam Herich), Kristína Royová: Lótova žena (Dávid Szöke), Terézia Vansová: Magdaléna (Mikuláš Dzurík) a Janko Jesenský: Pani Rafiková (Petra Dzuriková). Komorná hra, ktorá bola vybraná ako súčasť tohto projektu, bol subtílny dramatický skvost staršej slovenskej moderny – impresionistická hra Vladimíra Hurbana Vladimírova – VHV – Keď sa schladí.

Zvláštnosťou študijného procesu tohto projektu bolo, že hry sa pripravovali v on-line priestore, pomocou moderných aplikácií, kedy interní režiséri tohto divadla (Michal Babiak a Anna Šoltýsová) neprichádzali s hercami do priameho fyzického kontaktu, ale štúdium, resp. skúšanie prebiehalo v programoch počítačových sietí. Až v záverečnej časti scénických aranžmánov a finalizácie všetkých scénických prvkov sa umelecký tím stretol na javisku a úspešne dokončil tento projekt. Na záver tejto sezóny, teda 13. a 14. júla boli tieto monodrámy a komorná hra prezentované v komornom divadelnom prostredí, a tak sú pripravené na odovzdanie najširšiemu večernému a študentskému publiku hneď od začiatku novej sezóny, na jeseň tohto roku.

 

Jozef Gregor-Tajovský – Mamka Pôstková, na fotografii: Mária Brozmanová, réžia: Michal Babiak

 

Jozef Gregor-Tajovský – Mamka Pôstková, na fotografii: Mária Brozmanová, réžia: Michal Babiak

 

Ladislav Nádaši-Jégé – Maga Marošová, na fotografii: Veronika Kleščová, réžia: Michal Babiak

 

Ladislav Nádaši-Jégé – Maga Marošová, na fotografii: Veronika Kleščová, réžia: Michal Babiak

 

Janko Jesenský – Pani Rafiková, na fotografii: Petra Dzuriková, réžia: Michal Babiak

 

Janko Jesenský – Pani Rafiková, na fotografii: Petra Dzuriková, réžia: Michal Babiak

 

Tento projekt Emila Spišáka je v celoslovenskom divadelnom prostredí originálny a prínosný: aj v sťažených podmienkach divadelného štúdia sa podarilo dospieť k pozoruhodným výsledkom: divadlo preukázalo, že dokáže tvoriť aj v alternatívnych podmienkach, že tam, kde je zápal a tvorivé oduševnenie, je možné sa dopracovať k výsledkom, ktoré sú obohatením umeleckého profilu kultúrneho prostredia. Keď ide o úspešnosť tohto projektu smerom k vnútornému, divadelnému prostrediu, ukázalo sa ako zásadné, že takmer všetci členovia hereckého súboru dostali možnosť vyskúšať si veľmi náročný žáner monodrámy, v ktorom obstáli so všetkou cťou a na strane druhej – divadlo si vytvorilo nielen novú platformu, s ktorou sa doteraz neprezentovalo, ale vyformovalo aj ponukový kontext, ktorý bude môcť v prípade potreby prezentovať aj v sťažených podmienkach potenciálnej stálejšej prítomnosti ohrozenia COVID-19. O to viac bude všetkých tešiť, ak situácia s návratom pandémie nebude na programe dňa a umelecké produkcie budú môcť prebiehať v maximálnom umeleckom nasadení.

Pre slovenskú dolnozemskú kultúru je tento projekt ale pozoruhodný ešte jedným zásadným momentom: ako vidno zo zoznamu inscenovaných diel, sú tam aj príbehy, ktorých autormi sú slovenskí dolnozemskí spisovatelia, alebo autori, ktorí istý čas na Dolnej zemi pôsobili: Čajakov príbeh Ecce homo! je situovaný do slovenskej vojvodinskej dediny, Tajovského poviedky Mamka Pôstková a Horský chlieb vznikli počas autorovho pôsobenia v Nadlaku a tematicky sa aj viažu k tomuto prostrediu. Iste najvýznamnejším momentom v dramaturgii tohto projektu je inscenovanie komornej hry VHV Keď sa schladí. Tento dramatický skvost slovenskej moderny mladý Hurban napísal a v časopise slovenskej moderny Dennica uverejnil roku 1905 – ako ohlas na modernistické podnety, ku ktorým sa dostal počas svojho štúdia evanjelickej teológie vo Viedni. Na prelome storočí Viedeň bola jedným z najvýznamnejších centier modernistických aktivít, takže mladý VHV sa tu rovno na prameni oboznamoval s aktuálnymi umeleckými trendmi. Jeho hra Keď sa schladí patrí k dielam, inšpirovanými impresionizmom: stavia na potlačených prejavoch vonkajškových pocitov, na minimálnom deji, na redukovaných reakciách postáv, ktoré sú kontrolované – no na strane druhej divák cíti, že pod povrchom, vo vnútri postáv sa odohrávajú veľké dramatické pochody; stačí jediný okamih, jeden jediný dojem, logicky, rozumom nepotvrdená a nekontrolovateľná impresia a celý bohatý život hrdinov sa môže zrútiť do nenávratnej priepasti: zostáva sklamanie, prázdno a dezilúzia – tak charakteristické pre takmer celú európsku modernu. V takto napísanom tóne a pocite, hra mladého Hurbana nemohla vo vtedajšej dobe osloviť publikum: skoro nikto ani na Slovensku, ani na Dolnej zemi nepoznal aktuálne modernistické trendy, takže tento skvost našej drámy zostával nepovšimnutý, nezbadaný – neexistoval kritik, ktorý by toto dielo náležite vysvetlil, nebolo obecenstvo, ktoré by dokázalo „prečítať" Hurbanov zámer, jeho poetiku a estetiku.

 

Ján Čajak: Ecce homo! na fotografii: Eduard Valašík, réžia: Michal Babiak

 

Ján Čajak: Ecce homo! na fotografii: Eduard Valašík, réžia: Michal Babiak

 

Martin Kukučín – Neprebudený, na fotografii: Adam Herich, réžia: Michal Babiak

 

Martin Kukučín – Neprebudený, na fotografii: Adam Herich, réžia: Michal Babiak

 

Premiéra hry Keď sa schladí je svetovou premiérou tejto hry – na profesionálnych javiskách ešte nikdy nebola inscenovaná. Spišské divadlo ju zaradilo do svojho cyklu Nezbadané drámy, v ktorom inscenuje vynikajúce hry slovenskej dramatickej klasiky, ktoré doteraz na profesionálnych scénach neboli inscenované. Prvou hrou v tomto cykle bola takisto hra VHV Boj (napísaná a uverejnená roku 1907), s ktorou spišskonovoveské divadlo vlani hosťovalo aj v Petrovci v rámci osláv 100. výročia slovenského gymnázia Jána Kollára. Týmto cyklom Spišské divadlo dopĺňa a kompletizuje informácie o slovenskej klasickej dramatike a v nejednom ohľade aj vyvracia skostnatené názory o neexistencii modernistickej slovenskej drámy: máme takúto drámu, len ju najčastejšie nepoznáme, nehrali sme ju a tým aj uverili, že nie je.

Emilovi Spišákovi takto patrí zásluha v dvoch smeroch: inscenovaním zdramatizovaných textov našej klasiky obohacuje pohľad na slovenskú realistickú literatúru (okrem diel, ktoré sú širšie známe, ako vidno, sú tu aj diela menej známe, také, ktoré poznali iba filológovia a literárni kritici a takto sa ich kvality dostávajú do širšieho kultúrneho povedomia); v rovine divadelnej jeho projekt Deväť monodrám a jedna komorná hra slovenskej klasiky výrazným spôsobom zviditeľňuje Spišské divadlo ako inštitúciu, ktorá tvorivo pristupuje k novým výzvam a hľadá spôsob ako ďalšími prejavmi obohacovať a zdokonaľovať herecký súbor, podnecovať ho k novému umeleckému rastu, ďalej: ako zostať verný svojim divákom, ale hlavne: ako zostať verný divadelnému umeniu ako takému.

Pre slovenský dolnozemský priestor má tento projekt prémiovú hodnotu: poukazuje, že diela autorov, ktoré vznikli na Dolnej zemi sú stálou súčasťou kvalitnej línie slovenskej literatúry, že sa tieto diela prihovárajú neustále: aj divákovi na Slovensku, ale aj našej dobe. Inscenovaním nezbadaných dramatických pokladov, akými sú hry Boj a Keď sa schladí od VHV, sa vzdáva úcta nielen tomuto autorovi a prostrediu, v ktorom tieto diela vznikali, ale hlavne slovenskej dramatickej tradícii, ktorá často ešte len čaká na svoje objavenie.

 

Mgr. Sofia Skokanová

Foto: Pavol Furík

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články