Rada MS

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

Radi by sme nadviazali na príspevok „Chlieb", uverejnený na tejto stránke 12. septembra 2019, v ktorom sa dvakrát nachádza zmienka o „varenom chlebe", kde píše: „V našej dolnozemskej kuchyni je zastúpený prevažne pečený chlieb, menej však vieme o varenom chlebe, ktorý dobre poznajú na Slovensku a v Česku". Druhá veta – „Vo vojvodinskej kuchyni a v kuchyni celého Balkánu varený chlieb je však zriedkavosťou". Po čase sa manželke podarilo nájsť príspevok na túto tému v časopise Elán, ročník 3/1932-1933, číslo 2, začínajúci na strana 3. Link zdroja: http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=Elan/3.1932-1933/2/3.png

Po jeho prečítaní sme však zistili, že sa v Čajakovom texte spomína aj petrovský kanál, o výstavbe ktorého sme tiež pred časom písali, a preto k príspevku pripájame výrezy i prepisy príslušných textov spojených s oboma témami.

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

Ján Čajak – Moje letovanie

Každý na dačo súci človek, keď má k tomu voľný čas, ide si niekde von zo svojho každodenného pôsobišťa oddýchnuť, žiada sa mu niečo nového vidieť, počuť, ba nadýchať sa aj sviežeho povetria. To isté robieval som aj ja kedysi, ale od roku 1920 nepohol som sa zo svojho hniezda. Zarástli mi chodníčky. Poslednou mojou vychádzkou bola cesta na Slovensko. Vtedy som si zadovážil nejedno pravidlo životnej múdrosti. Medzi nimi najväčšmi utkvelo mi v pamäti: „Když nemáš penez, do kčmy nelez".

Dvanásť rokov je už tomu, čo ustavične kväčím doma, v Petrovci. Pekná chvíľka! A predsa aj tu sa menia čiastky roka ako aj inde, aj sem prichodí jar a leto. A aké pálčivé a prašné! Aj tu napadne ťa túha stratiť sa, ta ďaleko, ďaleko, kdekoľvek, len trochu premeny, len trochu obživy na duchu i na tele. Ale človek je už taký tvor, že sa vie prispôsobiť nevyhnutnosti. A pritom hľadá a nájde, keď len chce, osvieženie aj doma.

Miestom mojich letných vychádzok je náš kanál. Tiahne sa od Dunaja pri Berdáne popri Petrovci až do Nového Sadu. Je pekný. Má široké, bujnou trávou porastené brehy, lemované vrbinou i agátovými stromami. Keď je plný vody, tak má hĺbku aj tri metre. Vodné vtáctvo, hodne kukučiek a dudkov ho navštevuje. Krahulci i bociani krúžia nad ním v modrej výšine. Vysoká trstina tiahne sa sťa tmavozelený živý plot pozdĺž vody. Všetko kypí zeleňou, len úzky chodník sa belie, kým sa nestratí v diaľke. Keď nastane sucho, kanál utratí na sviežosti, ale aj vtedy ostane mu ešte hodne pôvabu.

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

Hej, báťa Jano Lehocký, kúpároš, alebo správca kúpeľa, neboli obyčajný človek. Už im vtedy prešlo bolo osemdesiat rôčkov, ale zato boli ešte chlap. Ešte skosili jutro žita, aj ho poviazali, aby syn, keď príde z Ameriky, mal si z čoho odkrojiť. Už ráno, o piatej zaklopali na oblok a zavolali:

– Pán učiteľ, už ja tám (tajdem), hajde aj vy!
– Trochu pozdejšie, báťa Jano, musím sa ešte na druhý bok obrátiť.
Chcel som ho. Bol starého rázu: trochu drsný, ale úprimný a veselý. Keď mal trochu pod käčkou, tak žartom nebolo konca kraja. Starodávne historky obžily v ňom. Veľa mi narozprával o svojej nebohej starej, potom zasa ako chodieval na žatvu do Sriemu. Čo tam skúsil! Všetko to poprepletal porekadlami a zvláštnymi výrazmi. Často som veru vytiahol notes, aby som si naznačil niečo originálneho.
Ej, báťa, báťa, ako sme spolu sedávali pri ohníku, ktorý sme založili do jamky v zemi vydlabanej. Nad ňou stál hrniec a v ňom varil sa zelený bôb. Dali sme doň hodne cibule, kus slaniny, tak asi na pol dlane veľký, k tomu dva struky zelenej papriky, strúčik.

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

A keby ste vedeli, aké knédliská vedel ucapkať! Čo je český kráľovský knédlik proti tým? Šuviks! Keď ich miesil vo vahanci, až človeku oči mali vyskočiť od zvedavosti. A potom! Keď ich gúľal v ohromnej, tvrdej dlani, aby boli okrúhle – to bolo ešte voľačo. Hm, a keď ich už hotové, uvarené vyberal! Ajaj! Len škoda, že pri tejto práci ustavične fajčil a ukazovákom pritláčal si dohán vo fajočke a k tomu ešte kedy-tedy odstrekol aj sliny, a to také kávovivé. Hneď sa mi slinky stratili z úst a chuť k jedlu odpadla. Mal som veru dosť námahy, kým som ho ako tak uspokojil, lebo ma veľmi núkal, a kým som sa vyhovoril, že práve teraz nemôžem, lebo som sa pred chvíľou doma najedol, alebo, že práve teraz mám žrenie v žalúdku.

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

Ale prítulnosť ku kanálu vo mne neutuchla. Takmer každodenne ho navštevujem. Toho roku ma zvlášť lákal k sebe. Vody mal nadostač a povetrie svieže, bezprašné. Celé poldni strávil som pri ňom. Opekal som sa na slnci, kúpal, prechodil a „dumku dumal". Čo všetko v takom čase príde mi na um. Aké námety k dlhším prácam. Ako ľahko rostú, spájajú sa v celok v mozgu. A predsa, obávam sa, zostanú len sny. Škoda! Možno, že to najcennejšie, čo sa rodilo vo mne, nikdy nebude zachytené na papieri.

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

...nenávisť a zášť chrlia na všetko, čo sa do ich krámu nevmestí. Je to dobre, práve v tom čase, keď nám je všetkým potrebný mier? Mám čítať azda zvesti o odzbrojení?

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

Eh, čo, peniaze boli a budú, pokúša ma niečo. No, pochlapím sa, hádam aj pôjdem. Ztadiaľ vám mienim za hrsť dojmov poslať. Zatiaľ len trpezlivo čakajte, lebo...

 

Varený chlieb a kúpačka na kanáli

 

Po prečítaní Čajakovho „dumania" na záver tri naše drobné poznámky – po prvé – ak sa píše o „ucapkaní" okrúhlej knedle v rukách predpokladáme, že „báťa" ju pripravoval tak, ako si aj manželka spomína, že aj v ich rodine to bol pôvodne okrúhly tvar, nie ako v súčasnosti, možno na český spôsob, valček. Iste aj kvôli lepšiemu porciovaniu ako prílohu k niektorým jedlám, podobne ako zemiaky či ryža. U nás na Slovensku poznáme dva spôsoby spracovania knedle a to parením (na paráku alebo na natiahnutom plátne na rajnici), resp. varením. Vyskytujú sa však aj recepty na „žemľovú knedľu", do cesta sa zamiešajú na kocky nakrájané žemle.

Po druhé – autorom vyslovené „pravidlo životnej múdrosti" však nie je slovenské ale české, veď v tej reči je aj citované, no my ho poznáme v tvare: „Bez peněz, do hospody nelez".

Po tretie – Jána Čajaka poznáte isto-iste lepšie vy domáci, ako my cudzí. Nás však v tomto príspevku zaujala autentickosť jeho prejavu i vysvetľovania vzťahov, postojov a jednoduchého života, najmä báťu. Veď báťa nielenže vystupuje v mnohých jeho dielach napr. Fuksi (báťa Ondriš Metlička), Špitál (báťa Ondriš Kramár), Cholera (báťa Martin), Vohľady (báťa Mišo), Rodina Rovesných (báťa Sklenka), Ecce homo! (báťa), ale nachádza sa aj v názve diela z roku 1906 Báťa Kalinský.

Ak si zosumarizujeme všetky informácie o „varenom chlebe" tak nakoniec zisťujeme, že terajší Vojvodinčania na to rokmi zabudli. Veď ju poznal aj báťa Jano (asi niekedy okolo roku 1920, ten je uvedený v úvode príspevku, keď autor J. Čajak začal si „spomínať"), no a teraz je to práve 100 rokov. Okrem „vareného chleba" je poučná aj časť o kanáli, v ktorom sa voľakedy dalo kúpať a aký je dnes zdevastovaný! Vari to by mala byť vizitka „moderného ekologického človeka a jeho života"? Pridávame aj našu otázku, možno len tak „do vetra" – pamätá si niekto ešte na kúpároša báťu Jana, prípadne na čistý kanál a v ňom kúpajúcich sa ľudí?

 

Ján Sabo z Prievidze

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články