Rada MS

Naše paradoxy

„Je jedna krajina na Balkáne, ktorá sa hraničí sama so sebou. Kde vlaky meškajú podľa cestovného poriadku. Kde nezamestnaní najviac pracujú. Kde na najúrodnejšej pôde ľudia hladujú. Kde svetová kríza získala štátne občianstvo. Kde sú najbohatší tí, čo nikdy nepracovali. Kde múdrych vyhlasujú za hlupákov a hlupákov za schopných. Kde negramotní píšu dejiny. Kde sú falzifikáty vzácnejšie než originály, kde sú novinári slobodní a môžu napísať všetko čo im rozkážu. Kde je bezplatná zdravotná ochrana a liečba drahá. Kde sú zákony nezákonné a anarchia normálny stav. Kde sa žije minulosťou, kde je prezident kráľom, kde národných poslancov nevolí národ, kde sa vojny nikdy nekončia..." Napísal pred desaťročím v satirickom príspevku zverejnenom v denníku Večernje novosti novinár Bojan Ljubenović. Vystihol pomery, politiku, mentalitu, aj tunajšiu slobodu, tiež aj „slobodu" médií. Takí sme, v tejto balkánskej krajine so stálymi tektonickými poruchami. Takí sme a preto neprekvapuje, že sa za desaťročie tie nespočetné paradoxy neriešili, ale ich stále viac pribúda.

 

Naše paradoxy

 

Je jedna krajina na Balkáne kde sa všetci náhlia do práce a nik neprichádza načas. Kde sú verejné obstarávania tajomstvom a štátne tajomstvo verejným. Kde súdne procesy trvajú dlhšie od ľudského života. Kde žiaci bijú učiteľov, kde je každý piaty občan negramotný, kde je každý druhý občan spisovateľ, kde sa dejiny opakujú každodenne. Kde nik nevie spamäti štátnu hymnu, kde bestsellery nepíšu spisovatelia, kde je palivo najdrahšie a najhoršej kvality...

„Je jedna krajina na Balkáne, ktorá sa hraničí sama so sebou..."

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné články