Slávnosti pred sto rokmi

Aké boli v poradí tretie Slávnosti, ktoré sa konali v roku 1921, dozvedáme sa z knihy Slovenské národné slávnosti 2 autora DrSc. Jána Babiaka, ktorú pred desiatimi rokmi vydala Matica slovenská v Srbsku. V knihe autor uvádza: „ Po dvoch rokoch organizácie, Slávnosti už zapustili korene, bo veď my, ktorí sme ešte len nedávno považovali Martinské slávnosti za náš najväčší sviatok, teraz už po tretíkrát v dobe slobody hodláme sa zísť, aby povzbudení ku svojej práci, rozlietli sme sa na národa roli dedičnej a počali pracovať v záujme nášho národa a našej vlasti (Správny výbor: NAŠE SLÁVNOSTI. Národná jednota, Petrovec 1921. roč. 2. č. 35, s. 2). Do príprav Slávností však svoje prsty znovu zamiešal osud, vlastne boli znovu odročené na september. Ibaže doba posúvania bola kratšia — jeden týždeň. Vyššia sila bola na príčine — smrť Petra I., čelnej osoby Kráľovstva SChS. Aj smútok, čo mal trvať šesť týždňov, keď zábavy za tento čas sú zakázané, nič prospešného pre Slávnosti nesľuboval, ale prednáška a hudba sa nezakazuje. To predsa znamenalo nejaké oklieštenie, nie však aj zastavenie Slávností.

 

Slávnosti pred sto rokmi

 

A keď sa už tak stalo, aj tá štrbina vo vyhlásení štátnych orgánov, že sa v čase smútku predsa niečo môže konať, sa využila. Tak s intenzívnymi prípravami Slávností sa ani neprestávalo. Tesne pred Slávnosťami volalo sa na jednotnosť a spolupatričnosť, aj do tretice na Slávnostiach to už šlo, hoci bola znovu zaevidovaná korekcia programu. Lebo, táto naša manifestácia si ešte stále hľadala svoj pravý programový koncept, aj pre objektívne dôvody sa znovu posúvala a realizovala sa 4. a 5. septembra 1921.

V prvý deň Slávností sa začalo predporadami a prednáškami, kulminovalo sokolským programom, na ktorom vystúpili aj novosadskí sokoli. Večer bolo divadelné predstavenie Radúz a Mahulienka. V druhý deň, slávnosťový program sa začal poradou národniarov a spolkovými zasadnutiami a po týchto aj obed dobre chutil. Poobede bolo na rade nové prekvapenie — futbal, po prvý raz na Slávnostiach. Večer to už šlo po zachodených chodníčkoch. Divadlo bolo dlhé, ale nevadilo, veď pre štátny smútok obvyklý tanec a zábava ani nemohli byť.

Tak odzneli tretie po rade Slávnosti. Boli zvedené na jeden a pol deň a pre smútok v štáte, pozbavené všetkého veselého, , inak ani vyznieť nemohli. Vyznačovali sa programom, v ktorom dominovala rokovacia náplň a len sokoli, aj tak narýchlo, na Trusinovu ruku vsunutí futbalisti, ale aj domáci a hosťujúci divadelníci, dodali k šmrncu, aký sa mohol na pravých Slávnostiach očakávať.

Ale bolo ako bolo, Slávnosti bez rozdielu, že neboli tak veselé, boli, musí sa uznať, predovšetkým slovenské. Asi nie v smere, v akom sa očakávalo, lebo aj J. Čajak, ako zodpovedný redaktor Národnej jednoty v záverečnej správe o Slávnostiach už koncom septembra konštatoval: Tohoročné Slávnosti sú zakončené. Zišli sme sa, poradili sme sa — a rozišli sme sa každý k svojmu dennému povolaniu. Či hlbší, trvácejší dojem urobili na nás Slávnosti, či osviežili v nás lásku k svojeti, vzbudili v nás dvojnásobnú chuť k práci a to zložnej a rozmyslenej, — to nám ukáže skorá budúcnosť. (J. Č: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI V PETROVCI. Národná Jednota. Petrovec 1921. roč. 2. č. 38. s. 1.)"

Uvádza v knihe Slovenské národné slávnosti 2 DrSc. Ján Babiak.