Rada MS

Ľudská zloba – II. svetová vojna

Najväčší vojnový konflikt v histórii, II. svetová vojna, trvala šesť rokov a jeden deň. Začala sa 1. septembra 1939 a posledné boje sa skončili 2. septembra 1945. Vo Vojvodine táto hrôza trvala štyri roky: v období 1941 – 1944 a v októbri roku 1944 boli vyslobodené aj väčšina našich slovenských dedín: Kovačica 3. októbra roku 1944, Kysáč o desať dní neskôr 13. októbra, 14. októbra partizáni oslobodili Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova... Masaker ľudstva si vyžiadal vyše 50 miliónov obetí a ďalším miliónom budúcnosť bola zničená, život strpčený, rodiny ochudobnené, domy zbúrané... Veľký počet mladých životov kruto uhasol vo vojnovej víchrici. Niektorí mali iba šestnásť, sedemnásť, mnohí osemnásť, devätnásť, dvadsať rokov... V Báčskom Petrovci na tzv. Partizánskom cintoríne o hrôzach vojny svedčia početné náhrobné kamene.

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Ľudská zloba – II. svetová vojna

 

Viacerí Slováci zahynuli krátko po okupácii Vojvodiny v roku 1941 a mnohí ďalší, prevažne mladíci, zahynuli až v roku 1945, keď už ich dediny boli od okupantov vyslobodené. Bojovali a vyslobodenia sa nedožili. V nejednom prípade zahynuli súrodenci, viacerí členovia rodiny.

Štefan Valent-Šubarov v roku 1941 písal a sa pýtal:

KAM?

Ston zašlých čias
v rodičoch zanechal starý kvas.
Vzdych matiek, vdov,
plač sirôt a nevydanýdh diev
brzdí chod?
Mocní vládcovia mlčia.
Lesk zlata, cengot striebra hovorí...
Hlas sirén, hrkot fabrík
volajú do práce — do boja.
Nebesá čudne zbarvené,
vietor divnou piesňou šumí.
Duch sa kolíše
a srdce sa zviera...
/.../
Sirény budú hučať ďalej,
fabriky hrkotať,
plač a ston sa ozývať
a život kráčať

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články