Rada MS

Ján Smrek – Básnik a žena

Roku 1913 zo sirotinca v Modre za učňa do Petrovca prišiel pätnásťročný Janko Čietek, známejší pod umeleckým pseudonymom Ján Smrek. Tento významný slovenský spisovateľ, odmenený najvyššími oceneniami a titulom národný umelec, začínal svoju spisovateľskú dráhu práve medzi dolnozemskými Slovákmi. Štyri roky mladosti strávil v známej rodine Godrovcov v Petrovci ako obchodnícky učeň. A prečo z Modry do Petrovca? Lebo to nebolo obyčajné chlapča, vedel to dobre evanjelický farár Samuel Zoch, správca sirotinca v Modre, ktorý predtým kratšie pôsobil v Novom Sade, kde bol kaplánom a administrátoroval aj Kysáč. Zoch trval na tom, aby všetky deti z jeho sirotinca chodili do školy a vzdelávali sa a Jankovi chcel dopriať ešte viac. Čoskoro aj Godrovci pochopili, že je ich učeň veľmi šikovný, bystrý a výnimočný. V Petrovci sa Jankov literárny talent začal výrazne prejavovať a roku 1916 uverejnil v Budapešti (v Slovenskom týždenníku) svoju prvú báseň. Postupne sa začali jeho prvotiny zjavovať i v iných periodikách (v Národných Novinách, v Živene). Básnická zbierka Básnik a žena vznikla v roku 1934 a už v roku 1935 sa dožila druhého vydania. To druhé vydanie som nedávno dostala s autorovým podpisom, zabalené v krásnej starodávnej čipkovanej širokej stuhe. Smrek tú knihu daroval v roku 1943 svojmu kamarátovi, petrovskému rodákovi, maturantovi prvej generácie petrovských maturantov, Jánovi Tordayovi.

 

Ján Smrek – Básnik a žena

 

Ján Smrek – Básnik a žena

 

Ján Smrek – Básnik a žena

 

Túto vzácnu básnickú kolonádu som dostala od syna Jána Tordaya JUDr. Milana Tordaya, ktorý sa narodil na Slovensku, no do Petrovca rád chodieva a hovorí, že..." keď som tam dolu na Dolnej zemi tak si to užívam...aj tak patrím tam a stále to cítim..." Milan do školy chodil so Smrekovým synom Ivanom Čietekom. Ich rodiny boli vo veľmi dobrých priateľských vzťahoch. Smrek totiž na svoju mladosť v Báčskom Petrovci nezabúdal, na tie roky celý život spomínal, v myšlienkach sa tam s priateľmi chcel stále vracať a Dolnú zem viackrát aj navštevoval. Na to mal asi aj osobitný dôvod.

Ľudmila Berediová Stupavská v monografii Kysáč 1773 — 2013 píše totiž o kysáčskej krásavici Terézii Kováčovej (1895 — 1980), do ktorej sa zaľúbili mnohí mládenci a tomuto citu sa nevyhol ani Ján Čietek — básnik Ján Smrek (1898 — 1982). „Terke venoval niekoľko básní. V jej pamätníku zostalo zapísané: Mnohým som už vpísal, ale bez rozmýšľania, namáhania — teraz práve preto nemôžem. Rýmy skladať nemám ani času, ani chuti, ani by to nešlo, teda i toto postačí. V Kysáči 28. 4. 1918 Smrek. Ale Terézia sa zakrátko nato vydala, a aj Smrek sa oženil. Potom sa vraj stretávali, najčastejšie v Prahe, kde jej aj básnik v júli 1938 venoval v rukopise básnickú zbierku, ktorú jej dakedy sľúbil, ak mu zostane verná do smrti. Bola to zbierka Básnik a žena. Dvakrát Terku navštívil aj v Kysáči, spolu s manželkou Blankou, keď sa jej aj poslednýkrát vpísal do pamätníka 11. mája 1964, poprial mnoho šťastia a jej mamičke zdravia. Terézia totiž po dvadsiatich rokoch po vydaji ovdovela..." píše Ľudmila Berediová Stupavská.

Ján Smrek: Básnik a žena (úryvok)

...

Oj, v živote je toľká krása skrytá,
že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú
pred húfmi ľudí verne zápasiacich.
Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja.
Nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
Nepatriť nikdy medzi neveriacich.
A milovať -
...
Pri bráne holej,
keď ruky vystrel som, už nebolo jej.
Len miesto, nohami jej vyšliapané
na mäkkom snehu, ešte ostalo mi.
Pri ňom som stál a díval sa naň nežne.
Na viečka sadali mi vločky snežné
a spánok vysielali na mňa domy.
Čo vravíš, srdce? Tiché je jak pena.
Len pery, tie sa ešte pohybujú.
Hovoria čosi, čosi vyslovujú.
To najslastnejšie ľudské slovo: žena.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články