Rada MS

Spomienka na 29. november – Deň republiky

V nie tak dávnej minulosti existovala jedna veľká a silná krajina...Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Pozostávala zo šiestich federatívnych republík a dvoch autonómnych pokrajín. Teda, akási menšia európska únia. Hlavná myšlienka na zriadenie takéhoto štátu sa zrodila v roku 1943 na zjazde antifašistických síl v Jajci, keď dovtedajšie Juhoslovanské kráľovstvo zaniklo a vznikla Demokratická federatívna Juhoslávia. O dva roky neskôr krajinu premenovali na Juhoslovanská federatívna ľudová republika a v roku 1963 vznikla Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Tá Juhoslávia, ktorá sa zrodila vo víchroch II. sv. vojny, mala významný sviatok: Deň republiky, ktorý sa oslavoval na počesť 29. novembra z roku 1943 a spomenutého zjazdu antifašistických síl – Druhého zasadania AVNOJ-a v Jajci. Na ňom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie a kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. Josip Broz Tito, najprv predseda vlády a neskôr prezident, krajinu spravoval v duchu vojenskej neutrality a hesla „Svoje nedáme a cudzie nechceme". Za podobnú politiku sa zasadzovalo aj Hnutia nezúčastnených krajín, Juhoslávia bola jednou z jeho zakladateľských krajín

 

29. november 1982, záber z príležitostného školského programu v Kulpíne

 

29. november 1982, záber z príležitostného školského programu v Kulpíne

 

Hnutia nezúčastnených krajín, táto neutrálna medzinárodná organizácia združovala 118 krajín, ktoré sa nechceli prikloniť ani k východnému komunistickému a ani západnému kapitalistickému bloku. Bojovali proti imperializmu, kolonializmu, neokolonializmu, apartheidu, sionizmu, rasizmu a všetkým formám zahraničnej agresie, okupácie, dominancie, zasahovania alebo nadvlády, ako aj proti veľmociam a politickým blokom.

Významný sviatok tej veľkej SFRJ – 29. november sa stotožňoval so zrodom novej Juhoslávie a ako štátny sviatok sa Deň republiky oslavoval takmer šesť desaťročí. Tito, ktorý bol všeobecne pokladaný za autoritatívneho vodcu, sa tešil veľkej popularite doma aj v zahraničí. Bol pokladaný za zjednocovací symbol národov tvoriacich juhoslovanskú federáciu a krajinu viedol do svojej smrti roku 1980. K rozpadu Juhoslávie došlo jedenásť rokov po Titovej smrti.

Po rozpade SFRJ postupne zanikol aj jej veľký sviatok. Úradne ho zrušili po vyše desaťročí od začiatku rozpadu juhoslovanského štátneho zväzku, v novembri 2002. Všetkých šesť republík z veľkej Juhoslávie si utvorilo samostatné štáty: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko. Z dvoch autonómnych pokrajín niekdajšej veľkej Juhoslávie sa jedna – Kosovo a Metochia takmer osamostatnila, kým druhá –Vojvodina, zostala v rámci Srbska.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články