Rada MS

Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

„Kroje Slovákov v Juhoslávii sú prekrásne a ľud i inteligencia nosí ich hrdo a s pýchou," – napísal autor riadkov v obrázkovom, spoločenskom, kritickom týždenníku Nový svet z Bratislavy, v ročníku XIV, ktorý vyšiel s dátumom 9. septembra 1939. Bol to rok, keď sa už po Európe začali šíriť plamene druhej svetovej vojny, o čom napovedá aj titulná strana časopisu. Nad Juhosláviou sa hrozba vojny začala nebezpečne vznášať o poldruha roka neskôr, začiatkom jari 1941, takže sa ešte v roku 1939 Slovenské národné slávnosti konali v plnej ich veselosti. Veď, písali si už dvadsať rokov pretrvávania. Prvé národné slávnosti Slovákov vo Vojvodine sa uskutočnili 28. augusta roku 1919. V krátkom texte v týždenníku Nový svet sa tiež uvádza: "Ako každoročne, aj tohoto roku boly v Petrovci, centru to juhoslovanských Slovákov, národné slávnosti, na ktorých zrak milujúci krásu i fotografista mali hojnú žatvu." Text síce skúpy, ale fotografie povedali viac ako tisíc slov. Na celej strane sa zo siedmych fotografií usmievali švárne devy a deti v slovenských hrdých krojoch.

 

Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

 

Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

 

Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

 

Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

 

Hrdo a s pýchou v slovenských krojoch

 

Autor fotografií, podpísaný iba ako Mikič, čitateľom zo Slovenska ponúkol fotografie dievčat z Petrovca, ale aj Selenče, Kysáča a Starej Pazovy v ľudových krojoch, aké sa nosili v uvedených dedinách, ako aj fotografie slovenských vysokoškolských študentiek a detí v kyjovskom kroji, ktorý už mal kratšiu sukňu, takže si ho obliekali iba smelšie dámy. Je tam tiež jedna fotografia petrovských dievok vychádzajúcich z kostola, zo spevníkmi v rukách a množstvom „pátrikov" okolo krku. Slovko „pátriky" je nárečové a na stránke narecie.sk sa uvádza, že je príznačné pre Gemer a znamená gorálky.

Osoby z fotografií by niektorí naši čitatelia mohli snáď aj spoznať.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články