Rada MS

Obraz Srbov v slovenskej literatúre

V Matici srbskej v Novom Sade včera prezentovali knihu Zdenky Valentovej Belićovej Slika Srba u slovačkoj književnosti (Obraz Srbov v slovenskej literatúre), ktorú spoločne vydali Matica srbská z Nového Sadu a Archív Vojvodiny. Úvodom sa prihovoril Dragan Stanić, riaditeľ Matice srbskej, ktorý poznamenal, že si slovenská a srbská literatúra a kultúra dobre rozumejú. Slovo odovzdal doc. PhDr. Michalovi Babiakovi, ktorý bol autorkiným mentorom pri písaní doktorskej dizertačnej práca s pôvodným názvom Imagologické podnety pre súčasnú literárnu estetiku – Obraz Srbov v slovenskej literature, čím prispel k vzniku takejto serióznej štúdie. Prihovoril sa tiež Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny, ktorý sa roky venúva srbsko-slovenským vzťahom. Na záver knihu a jej prípravu priblížila Zdenka Valentová Belićová, prekladateľka, esejistka, poetka, autorky pre deti a zodpovedná redaktorka nášho časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.

 

Obraz Srbov v slovenskej literatúre

 

Obraz Srbov v slovenskej literatúre

 

„To čo vieme s istotou je, že začiatkom 19. storočia sa srbsko-slovenské vzťahy nadviazali tak, že sa v tom čase rozvinulo široké všeslovanské sebauvedomenie," povedal Dragan Stanić, riaditeľ Matice srbskej vo svojom úvodnom príhovore. Zdôraznil pritom význam Nového Sadu, matice a Letopisu Matice srbskej a dodal, že rovnako významný bol tiež fakt, že do Nového Sadu prišiel Šafárik, aby tam bol profesorom a riaditeľom gymnázia. Odtiaľ sa všetky tie pokrokové názory šírili prostredníctvom Letopisu Matice srbskej. Veľmi dôležitý bol podľa neho aj Ján Kollár a Štúr zo slovenskej strany a Svetozar Miletić zo srbskej strany. Vďaka nim vzniklo množstvo tých, ktorí neskôr nasledovali tú cestu, ktorá viedla čoraz viac k panslavizmu. „To je, okrem iného, predmetom tejto štúdie a tiež tých skorších, ktoré boli publikované v Matici srbskej. Mám na mysli aj to, čo skúmal profesor Kovijanić, podotkol Dragan Stanić .

„Musela som zahrnúť šesť storočí slovenskej literatúry, ako slovenskí autori videli Srbov od 16. storočia, počnúc od najstarších cestopisov písaných v latinčine a nemčine, keďže tieto jazyky sa vtedy používali ako oficiálne, záverečne s poslednými údajmi z roku 2018, ktoré som zaradila do knihy," zdôraznila Zdenka Valentová Belićová a poznamenala, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa menil svet, plynuli storočia, odchádzali básnici, míňali sa kultúrne príležitosti... spôsob, akým sa navzájom vidíme, zostáva prakticky nezmenený cez celé tie storočia. Slovenskí autori takmer spravidla s oduševnením a s pozitívnymi pocitmi písali o Srboch, ktorých považovali za svojich slovanských bratov. A to je podľa autorky to fascinujúce poznanie, ku ktorému sa dopracovala listujúc v tom veľkom množstve písaných záznamov.

Celú prezentáciu si možno pozrieť TU:

 

 

Knihu v slovenčine Obraz Srbov v slovenskej literatúre vydalo Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca roku 2021. Kniha vyšla v edícii Vedecké zošity ako 20. zväzok.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články