Rada MS

Zuzanka, Zuzka

Podľa nášho dolnozemského, vojvodinského kalendára dnes meniny oslavujú Zuzany. Na Slovensku, ale napríklad aj u Slovákov v Maďarsku, sa toto meno v kalendári nachádza zapísané 11. augusta. Vojvodinskí Slováci si, zrejme, všetky tie často sa vyskytujúce mená zaradili do zimnej časti roka, keď mali času na ich oslavu. So zimou sa už pomaly lúčime a aj pôst sa blíži, treba sa teda ešte trochu zabaviť, osláviť, poriadnejšie sa najesť. Dôvod na to sú meniny a v minulosti Zuzanu mali takmer v každej tunajšej slovenskej rodine. Dievčatkám sa totiž takmer spravidla dávali mená: Anka, Marka, Katka, Zuzka a keď sa narodilo viac než štyri dievčeniec, tak tie už krstili Julka, Erka, Iľka, Betka... Zuzana bolo veľmi vzácne meno, keďže je v kalendári na sklonku fašiangového obdobia (19. február) a pred začiatkom pôstu. S cieľom „vyhodiť si z kopýtka" pred začiatkom pôstu, organizovali sa Zuzanské zábavy, alebo aspoň Zuzanské priadky. Krstné meno Zuzana je v súčasnosti u nás menej rozšírené, takmer ojedinelé, aj keď v minulosti bolo veľmi obľúbené.

 

Zuzanka, Zuzka

 

Ide o biblické meno a Zuzana je spomínaná medzi ženami, čo sprevádzali Ježiša (Lukáš 8,3). Má hebrejský pôvod a v preklade znamená "ľalia", "lotos". Priťahuje vraj k sebe veľa katastrof a situácií, kedy sa musí prejaviť ako silná a hrdinská žena.

Meno, Zuzana.
Lotosový kvet na tichej hladine,
odoláva búrkam.

Silná vo svojej nevine,
chráni najmilších,
pred nájazdom vrán.

Však v neúnosnej chvíli,
ukáže svoju tvár,
ohňom peklo zaháňa.

Prerastie bodliaky,
jej hnev nad zlom kvíli.

No keď utíchne,
zas vyjde slnko spod čiernych chmár.
...to je meno Zuzana.

Zuzana je krásne nadčasové meno. V Ríme stále stojí kostol svätej Zuzany. Svätá Zuzana je zobrazovaná v šatách rímskej panny; má so sebou palmu, knihu a meč. Palma je symbolom kresťanského víťazstva nad smrťou, kniha symbolom vzdelania a meč pri Zuzane pripomína jej mučeníctvo. Zuzana je aj patrónkou Ríma.

Jedna krásna Zuzanka, dievčatko so žltou mašľou, je hrdinkou v príbehu o vzácnom kamarátstve Dovidenia, Zuzanka! spisovateľky Hany Zelinovej.

Ďalší veľký spisovateľ, básnik Milan Rúfus, mnohé svoje prekrásne verše napísal inšpirovaný silnou láskou k svojej dcére Zuzane, ktorá bola zdravotne postihnutá, večné dieťa. Ten životný údel s pokorou znášal a trpel spolu s ňou. V roku 2008 Zuzanke napísal jedny z posledných veršov. Jej ďalších menín sa už nedožil...

Občas má osud dievčie meno.
Pri akom nezaspíš
zvečera do rána.
Nemyslíš na iné,
nehľadíš na bremeno.
Ten údel náš má meno Zuzana.
Zuzanka, Zuzka...
Cestička úzka
a radosť široká.
Od roka do roka
na samú seba čaká.
Láska vždy býva taká.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články