Rada MS

Zmarená mladosť Daniela Širku

Ruka, veľký pamätník pri Novej Gajdobre pocestnému rozpovie srdcervúci príbeh. Ruka, akoby vyčnievajúca z vody, ako posledná úpenlivá prosba zúfalého topiaceho sa človeka. Päť prstov, kŕčovito roztvorených, akoby niečo chceli uchopiť. Päť prstov a päť zversky zmarených mladých životov. Na tabuli pod prstami pamätníka nápis: "Boli aj také roky, keď tadiaľto, kadiaľ ty dnes svojou cestou kráčaš, sa odchádzalo do dejín!" Do dejín, tých smutných, vojnových, svedčiacich o zverstvách okupantov. Tým, ktorým je pamätník venovaný, iba chceli žiť. Boli na úteku z maďarského väzenia a dostali sa takmer na krok od vytúženej slobode. Pamätník sa nachádza ukrytý medzi vysokými stromami pri Novej Gajdobre, hneď vedľa cintorína. Postavený bol v roku 1975 a venovaný je piatim mladíkom, ktorých tam v roku 1944, pred koncom vojny, maďarskí okupanti lapili a hodili do vahadlovej studne. Najstarší z nich bol Kulpínčan Daniel Širka, ktorý mal iba 23 rokov a veľké životné plány.

 

Daniel Širka (fotoarchív Márie Boldockej)

 

Daniel Širka (fotoarchív Márie Boldockej)

 

Daniel Širka, druhý sprava (fotoarchív Andreja Širku)

 

Daniel Širka, druhý sprava (fotoarchív Andreja Širku)

 

Daniel Širka, roku 1941/42 brankár vtedajšieho kulpínskeho futbalového klubu Jadran (fotoarchív Ondreja Častvena)

 

Daniel Širka, roku 1941/42 brankár vtedajšieho kulpínskeho futbalového klubu Jadran (fotoarchív Ondreja Častvena)

 

V matrike zomretých v Kulpíne je meno Daniela Širku ako prvé zapísané cyrilkou, dovtedajšie záznamy boli písané po maďarsky

 

V matrike zomretých v Kulpíne je meno Daniela Širku ako prvé zapísané cyrilkou, dovtedajšie záznamy boli písané po maďarsky

 

Rakvu mládenca Daniela Širku nesú na pleciach dievky, jeho najbližšie priateľky (fotoarchív Andreja Širku)

 

Rakvu mládenca Daniela Širku nesú na pleciach dievky, jeho najbližšie priateľky (fotoarchív Andreja Širku)

 

Na pohrebe Daniela Širku sa zúčastnila kulpínska mládež, ale aj predstavitelia mládeže SKOJ-u (fotoarchív Andreja Širku)

 

Na pohrebe Daniela Širku sa zúčastnila kulpínska mládež, ale aj predstavitelia mládeže SKOJ-u (fotoarchív Andreja Širku)

 

V Novej Gajdobre na mieste úmrtia piatich skojevcov postavili v roku 1975 občania obcí Báčska Palanka, Báčsky Petrovec a Nový Sad pamätník Ruka (fotoarchív Andreja Širku)

 

V Novej Gajdobre na mieste úmrtia piatich skojevcov postavili v roku 1975 občania obcí Báčska Palanka, Báčsky Petrovec a Nový Sad pamätník Ruka (fotoarchív Andreja Širku)

 

Veniec k pamätníku položili aj predstavitelia z Kulpína (fotoarchív Andreja Širku)

 

Veniec k pamätníku položili aj predstavitelia z Kulpína (fotoarchív Andreja Širku)

 

Na odhaľovanie pamätníka bola pozvaná aj rodina zákerne zavraždených mladíkov (fotoarchív Andreja Širku)

 

Na odhaľovanie pamätníka bola pozvaná aj rodina zákerne zavraždených mladíkov (fotoarchív Andreja Širku)

 

Rodina a príbuzní Daniela Širku (fotoarchív Andreja Širku)

 

Rodina a príbuzní Daniela Širku (fotoarchív Andreja Širku)

 

Na pietnej spomienke sa zúčastnila aj rodina sestry Daniela Širku Zuzany Labátovej rodenej Širkovej (fotoarchív Andreja Širku)

 

Na pietnej spomienke sa zúčastnila aj rodina sestry Daniela Širku Zuzany Labátovej rodenej Širkovej (fotoarchív Andreja Širku)

 

Rok 1980, bojovníci NOB-a a mládežníci sa každoročne organizovane prichádzali pokloniť obetiam vojny (fotoarchív Andreja Širku)

 

Rok 1980, bojovníci NOB-a a mládežníci sa každoročne organizovane prichádzali pokloniť obetiam vojny (fotoarchív Andreja Širku)

 

Zmarená mladosť Daniela Širku

 

Daniel Širka sa narodil 12. mája 1921 v Kulpíne rodičom Ondrejovi Širkovi a Zuzana Širkovej. Bolo to v čase biedy, keď sa krajina zotavovala po I. svetovej vojne. Predsa z neho vychovali zdatného mládenca, šikovného, statočného. Veselej povahy, v spoločnosti obľúbeného. Bol aj dobrým športovcom, brankárom vtedajšieho kulpínskeho futbalového klubu Jadran. Dobrým vojakom však nemohol byť. Slovenská nátura je mierumilovná, Slovák nechce vraždiť. Napriek tomu išiel do boja, bolo treba brániť domovinu. Šťastena ho tam nesprevádzala a tak padol do rúk maďarským okupantom. Odviezli ho do tábora v Maďarsku, s ktorého sa spolu s ďalšími štyrmi zajatcami odhodlali na útek. Vedeli, že ak tam zostanú, dni sú im spočítané. Všetci boli silní a nebáli sa dlhej namáhavej cesty cez lesy a kukurice. Útek bol vyčerpávajúci, no túžba po slobode ich hnala vpred. Takmer už dorazili na cieľ, srdce v hrudi už silno búšilo. Do Kulpína vzdušnou čiarou bolo iba 12 kilometrov. Keď, odrazu, v Novej Gajdobre stáli zoči-voči nepriateľským vojakom. Boli dobre ozbrojení a mohli ich hneď tam na tvári miesta postrieľať. Ale nie! To by bola príliš rýchla smrť. Rozhodli sa pohádzať ich do studne. Keď sa úbohí mladíci chceli dostať von zo studne a štverali sa hore po žrdi, na ktorej bolo uviazané vedro, palicami ich zhadzovali dolu a strieľali do nich...

Tam v studni vyhaslo päť životov: Milan Zečević (22), Ištvan Šipoš (21), Daniel Širka (23), Slobodan Gajić (22) a Radica Stanisavljev (22), skojevci, bojovníci revolúcie pri organizovanom úteku z maďarsko-fašistického väzenia, v blízkosti partizánskeho oddielu, hrdinsky hynú v septembri 1944. Uvádza sa to na pamätníku v Novej Gajdobre. Či však bolo v septembri, alebo 4. októbra 1944, ako je zapísané v kulpínskej matrike, na tom vôbec nezáleží. Je, ale, veľmi smutné tiež to, že dediny v tejto časti Báčky boli oslobodené v druhej polovici októbra 1944. Gajdobru partizáni oslobodili 20. októbra 1944. V ten deň, roky po oslobodení, najprv k studni a neskôr ku pamätníku, občania nosili vence a kvety.

Na Daniela Širku dlho spomínali aj Kulpínčania. V minulosti kulpínska mládež na Deň bojovníka s kyticou kvetov navštevovala jeho hrobku a aj hroby ostatných Kulpíčanov, ktorí padli v boji za slobodu. Školská ulica sa po vojne niekoľko rokov volala ulica Daniela Širku!

Telesné pozostatky Daniela Širku boli po oslobodení prenesené na kulpínsky cintorín. V matrike zosnulých v Kulpíne je meno Daniela Širku prvé zapísané cyrilkou, srbsky, dovtedajšie záznamy boli písané po maďarsky. Záznam bol urobený 17. októbra 1944, teda dva dni po oslobodení Kulpína.

Pamätník v Novej Gajdobre postavili v roku 1975 občania obcí Báčska Palanka, Báčsky Petrovec a Nový Sad na mieste úmrtia piatich Skojevcov z týchto troch obcí. Traja z nich boli Srbi, jeden Maďar a jeden Slovák.

Sláva im!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články