Rada MS

Za tri dni prežiť celé dlhé leto

„Keď sme prišli ku kaštieľu, z reproduktorov sa do podvečerného parku uprostred rozhorúčenej roviny rozliehala pieseň "Krásne je v Tatrách, tam hore vysoko na skalách..." Pozerala som na vysoký, štíhly smrek s vyschnutým vrcholcom, na ktorom sedelo vtáča. Zmocnila sa ma neopísateľná škála pocitov, dejiny, kultúra, ľudia a ich osudy, moje vlastné detstvo, rodičia, hory, ktorých prítomnosť si možno vyvolať spomienkou, družnosť, láska, krajina, krajiny čohokoľvek, nekonečnosť... Začali sme hudbou a poéziou Šamorínskych veršov, Dagmar čítala rozprávku O slimáčikovi Filipkovi a Erik pridal povznášajúcu bohému svojej poézie. V rovnakom poradí sme vystupovali aj v Novom Sade a v Petrovci, len sme s Erikom menili výber veršov, pokým Dagmar čítala tú istú rozprávku a menila komentáre, lebo ako povedala - texty rozprávok sa nemajú meniť," – takto návštevu v Kulpíne a ďalších dvoch prostrediach zažila poetka Judita Kaššovicová, ktorá tie tri dni v Srbsku strávila spolu s Dagmar Inštitorisovou, Erikom Ondrejičkom a Jurajom Turtevom.

 

Za tri dni prežiť celé dlhé leto

 

„Takže na nás vždy svietilo rovnaké Dagmarine Slnko a Juraj všetko spájal piesňami na texty našich básní a improvizáciami, ako bolo potrebné. Pred vchodom do kaštieľa, na stoličkách s vysokým operadlom, v teplej noci, osvetlení sviečkami a nočnou oblohou sme zažívali všetci spoločne príbeh lásky, priateľstva, dobra a krásy. Fotografie, ktoré robil Vladimír Valentík a Katarína Pucovská, túto neopakovateľnú atmosféru dôverne zachytili. Pre mňa vrchol tohto leta, priam leto samotné vtesnané do troch dní."

 

Za tri dni prežiť celé dlhé leto

 

"Vďaka Vám, priatelia, bolo to prekrásne stretnutie. A ako hovorí Paľo Boriš, vinár z Pezinka: Kto raz ochutná, musí sa tam vrátiť."

Celý článok TU: http://www.kns.sk/literatury.html

O literárnych večierkoch širšie aj TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9977-literatury

 

Foto: Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články